Tento rok sa Susedia na obrazovkách Markízy vysielajú aj v priebehu leta. Neukrojila vám práca z oddychových plánov?

Marta: Okrem Susedov nakrúcam Hornú Dolnú, čiže toto leto som obetovala práci. Ale veď sme dlho sedeli doma. Sme radi, že prácu máme. Navyše sme so Zuzkou stihli aj malú dovolenku. Užili sme si týždeň v Piešťanoch, preto s prácou v lete nemám problém. Obzvlášť keď viem, že tento rok do cudziny nepôjdem.

Zuzana: Vnímam to presne tak isto. Dlho sme boli doma zavretí a nemohli sme hrať divadlo, nakrúcať, takže sme privítali, že sa v lete robí. Dovolenku sme mali veľmi príjemnú. V Piešťanoch si vždy úžasne oddýchneme. Vraciame sa tam ako domov k našim. To nám dobilo baterky a teraz hurá do práce! (Smiech.)

Piešťany sú všeobecne medzi hercami veľmi populárne. Kto vám ich odporučil?

Marta: Je to už naša tradícia. Mne to neporadili moje milé kolegyne, ale Zuzka. Najskôr chodievala do Piešťan so svojou rodinou a následne sme na to ako kamarátky nadviazali. Chodievame stále do toho istého hotela, kde sme spokojné. Je to tam veľmi rodinné.

Zuzana: Keď boli moji chlapci ešte malí, párkrát sme boli v Piešťanoch. Potom som účinkovala s Marínou Kráľovičovou (94) v jednom predstavení, kde som obdivovala jej nekonečnú energiu. Ona mi prezradila svoj zdroj. Povedala mi: „V tvojom veku som už 40 rokov chodila do Piešťan.“ To ma priviedlo k tomu, že som zobrala Martu a povedala som jej: „Keď chceme vyzerať ako Marína, toto je základ.“ (Smiech.)

Okrem toho máte obe rady exotiku.

Marta: Videli sme Thajsko, Bali, Kubu, Dubaj, Srí Lanku, Floridu… Precestovali sme toho naozaj dosť a nebyť pandémie, opäť by sme sa išli pozrieť niekam do tepla. Chodievame najmä v zime, pretože vtedy máme voľno. V priebehu roka sa to nedá, lebo stále hráme a skúšame. Teraz nás však zastavila korona.

Ktorú krajinu máte aktuálne vo výhľade?

Marta: Mňa by ešte bavilo Mexiko alebo Južná Amerika.

Zuzana: Pre mňa je zas zaujímavé Japonsko, ale musím povedať, že keď sme boli spolu naposledy na Srí Lanke, povedali sme si, že sa tam do roka a do dňa vrátime. Mne však normálne odľahlo, keď sa nedalo cestovať, lebo sa príšerne bojím lietať a tam sa letí dosť dlho. (Smiech.)

Marta: Dĺžku letu mám odskúšanú na základe intenzity bolesti na mojej ruke, lebo keď vzlietame alebo pristávame, Zuzka ma za ňu hrozne silno chytá a vtedy nevie odhadnúť mieru. (Smiech.)

Ale je fajn, že so strachom pracujete a snažíte sa ho prekonať.

Zuzana: Bohužiaľ, bez lietadla toho veľa neuvidíte.

Marta: Mám pocit, že čím viac lietame, tým viac sa Zuzka bojí. (Smiech.)

Zuzana: Áno, je to tak, lebo čím viac lietate, tým je pravdepodobnosť pádu lietadla väčšia. (Smiech.)

Prejdem k vášmu vzácnemu priateľstvu, ktoré je medzi herečkami skôr ojedinelé. Ešte si spomeniete, kedy ste sa prvýkrát navzájom zaregistrovali?

Marta: Vo štvrtom ročníku sme robili Fujarovú šou, na ktorú sa začínajúci prváci prišli pozrieť. Zuzka vôbec nevedela, kto som. Ja som tam navyše nespievala, ale tancovala a bola mnou dosť prekvapená…

Zuzana: Marta mala sólo s tanečníkmi. Bola v tom veľmi dobrá a naozaj som si myslela, že je to tanečnica alebo choreografka, až neskôr som zistila, že je herečka.

Marta: Kým bola Zuzka v škole, ja som účinkovala v Martine, potom prišla Nitra, neskôr Astorka, ale začali sme sa stretávať pri nakrúcaní rôznych inscenácií. Intenzívne priateľstvo sa začalo na Novej scéne.

Pokračovanie na ďalšej strane...