„Uvedomil som si, že občas je potrebné postaviť sa za svoj názor a možno tým riskovať aj stratu kamarátov,“ hovorí čerstvý päťdesiatnik Marcel Forgáč.

Pre Marcelovu pracovnú vyťaženosť sme sa stretli počas vysielania Rannej šou vo Fun rádiu. V priebehu nášho rozhovoru musel párkrát odbehnúť, aby spolu s Milanom „Juniorom“ Zimnýkovalom (43) zahlásil do éteru svoje živé vstupy. Bez problémov sa v jednej minúte vyjadroval k nie veľmi príjemným témam a v tej ďalšej už zabával verných poslucháčov. Profesionalitu v sebe skrátka nezaprel a náš rozhovor sa nemohol začať inak ako štandardnou otázkou na odľahčenie:

Ako sa vám ráno vstávalo a aké boli cesty?

(Smiech.) Cesty boli fajn, lepšie povedané, ony sú v tomto období stále veľmi pekné napriek rannému vstávaniu. Od apríla sa totiž začína rozvidnievať a nemusím jazdiť potme, čo je veľmi príjemné. To trvá, až kým nenastane hnusná fáza, keď sa zmení letný čas na zimný a opäť cestujem ráno potme.

Ako dlho ste si zvykali na skoré ranné vstávanie?

Veľmi mi pomohla sebadisciplína, to znamená, že som sa musel prinútiť ísť do postele najneskôr o pol jedenástej večer, ale nejaký čas trvalo, kým som si na to zvykol. Takto skoro som nevedel zaspať. To, že som si dal sprchu, pyžamo, umyl si zuby, pomodlil sa (Smiech.), je jedna vec, ale ležal som v posteli a pozeral do stropu. Ale za tie roky som si zvykol. Veď práve v týchto dňoch prekonávame s Juniorom rekord, ktorý doteraz držali Adela (40) a Sajfa (42). Našu rannú šou robíme už 8. rok.

FOTOGRAFIE K ROZHOVORU NÁJDETE V GALÉRII

To je slušný čas a v tomto smere asi rozumiete Leošovi Marešovi (45), ktorý svoju rannú šou moderuje vyše 20 rokov.

Úplne mu rozumiem, hlavne istej závislosti, pretože on z finančnej stránky vôbec nepotrebuje robiť túto prácu. Tak, ako herci hovoria, že najviac milujú divadlo, tak my milujeme rádio. V televízii je to biznisovo, samozrejme, úplne iná záležitosť, ale rádio je tu a teraz, je autentické, naživo, a to nás na tom baví.

Čím to je, že v tomto rádiu je stále toľko moderátorov, ktorí by túto prácu už robiť nemuseli a napriek tomu ju robia?

Toto je fenomén Fun rádia. Nemusí s tým každý súhlasiť a každý má aj právo naladiť si svoje rádio. Okrem toho mám pocit, že konkurencia stále svoje vysielanie posilňuje, ale každý, kto mal výraznú osobnosť aj výrazný moderátorský talent, prirodzene cítil, že ho to ťahá práve k nám, kde sú ľudia rovnakej krvnej skupiny, od ktorých sa môže veľmi veľa naučiť. To je aj môj prípad. Ja som prišiel do naozaj veľmi hviezdneho obdobia, keď tu pracovala Oľga Záblacká (57), Mravec (55), Tibor Hlísta (†41), Vlado Voštinár (57)… Najväčšie moderátorské hviezdy sa vždy sústreďujú v tomto rádiu. Samozrejme, nechcem nikomu krivdiť. Našu konkurenciu si veľmi vážim a ostat­né rádiá považujem za špičkové a profesionálne, ale pravda je, že ak sa pozriete na televíznych moderátorov, ktorí sú alebo boli rozhlasáci, tak sú to tie najznámejšie a najobľúbenejšie mená na slovenskom trhu, ako je napríklad spomínaná Adela, Vlado Voštinár, Ľuboš Sarnovský (45), ja spolu s Juniorom, Sajfa, Didiana (44), Vera Wisterová (44) atď.

V minulosti ste spomenuli, že vaše začiatky v tomto rádiu neboli jednoduché, lebo si z vás kolegovia dosť kruto uťahovali.

Panoval tu ľahký „terorček“. (Smiech.) Ale nebolo to podľa mňa za hranou. Nepripomínalo to nič, čo by sme možno dnes nazývali šikanovaním. Napríklad sa stalo, že počas môjho vysielania sa kolegovia dohodli a chodili k dverám, ktoré boli presne oproti, ako som sedel, a robili rôzne grimasy. Krútili hlavou, vzdychali alebo na mňa hádzali útrpné pohľady typu: „Brácho, tak toto je bieda.“ (Smiech.) Zároveň som vysielal s Truhlíkom (52), ktorý sa na mňa ani len nepozrel. Zazvonil mu telefón, on ho zdvihol a povedal: „No… Taký Marcel… Nemal kto…“ (Smiech.) Napriek tomu kvalita pri ľuďoch, ktorí majú istý talent, vypláva ako olej na vodu. Keď som sa po pár týždňoch na tejto pôde presadil, tak ma celý kolektív veľmi vrúcne prijal. Dokonca tak, že zrazu človek pocítil obrovské sebavedomie.

Pokračovanie na ďalšej strane...

Diskusia