Terajšieho vladára Karola III. sprevádzal pri jeho návšteve v Prahe. So znalcom kráľovských dvorov a bývalým protokolistom Pražského hradu JINDŘICHOM FOREJTOM (44) sa rozprávame aj o tom, ako monarchia v Spojenom kráľovstve môže ovplyvniť život ľudí v postkomunistických krajinách.
Pred niekoľkými dňami pochovali Alžbetu II. Odborníci a odborníčky hovoria o konci jednej éry.
Takáto situácia tu už bola a nie tak dávno. V roku 1916 zomrel rakúsky cisár, český a uhorský kráľ František Jozef I. Vládol 68 rokov, pre našich predkov akoby jeho smrťou prišiel koniec sveta. Bol všadeprítomný, sprevádzal päť generácií rodín pri rôznych životných udalostiach. Ostalo po ňom prázdno. To isté dnes prežívajú Briti. Jedna z herečiek to povedala presne: „Kráľovná bola okrem mojej sestry jediný človek, ktorý je so mnou na tejto zemi od môjho narodenia.“ Obyvatelia Spojeného kráľovstva pokladali Alžbetu II. za svoju, mali pocit, že ju poznajú. Bola to však ilúzia, jej názory a pocity nepoznal takmer nikto.
FOTOGRAFIE K ROZHOVORU NÁJDETE V GALÉRIIHovorí sa aj tom, že jej odchod ohrozil monarchiu.
To si nemyslím. Britská monarchia je postavená na veľmi efektívnom systéme, ktorý funguje ako švajčiarske hodinky. Potichu, ale bezpečne a isto. V sekunde, keď zomrela kráľovná, jej syn sa stal kráľom. Nikto to nemusel schvaľovať. Bolo to dané Božím poriadkom, podobne ako keď otec zosnulej kráľovnej zomrel v spánku v roku 1952. Doteraz nevieme, v ktorej sekunde sa Alžbeta stala kráľovnou. Britská monarchia je výnimočná aj tým, že sa vždy dokázala prispôsobiť dobe, jej členovia robili to, čo sa od nich očakávalo, preto tu na rozdiel od ostatných monarchií bude najdlhšie.
Hlavne v postkomunistických krajinách nechápeme význam súčasných monarchií, kráľovská rodina predsa stojí daňových poplatníkov veľmi veľa peňazí…
V Česku sa o tri mesiace konajú prezidentské voľby. Ja sa na to určite neteším, pretože priama voľba hlavy štátu našu krajinu len poškodzuje. Voľby nás delia na celé roky, spôsobujú rozbroje v rodine, v práci. Hádky a spory na túto tému sú všade, v autobusoch, vo výťahu… „To nie je môj prezident“ je v Česku bežná fráza. A to sme demokrati, v rámci volieb by sme preto mali akceptovať víťazstvo väčšiny. Niekto môže povedať, že monarchia je prežitok. Je na tom kus pravdy, ale na druhej strane je to znak kontinuity.
Rozhovor pokračuje na následujúcej strane
