Ako novinárka pracujem štvrťstoročie. Deväť krásnych rokov mám tu česť byť súčasťou redakčného tímu časopisu Život. Cestujem po Slovensku a hľadám príbehy jedinečných, zaujímavých a inšpiratívnych ľudí. A veruže v tej našej malej krajinke je ich dosť. Okrem toho píšem aj o problémoch, ktoré trápia bežných ľudí. Nešťastie nechodí po horách ale po ľuďoch. Veru je to tak. Aj preto vám, našim čitateľom a čitateľkám prinášam aj príbehy ľudí, ktorým zo dňa na deň obrátila choroba život naruby. Presvedčila som sa, že najsilnejšej a najúprimnejšej pomoci sa takýto človek dočká zo svojho blízkeho a širšieho okolia, skrátka, keď sa zomkne komunita. Novinárska práca ma naučila okrem iného aj to, aby sme boli láskaví k svojmu okoliu, ľuďom. Je to zadarmo, nič to nestojí a druhým tým možno aj zachránime život.

Erika Szalayová

Pred niekoľkými dňami pochovali Alžbetu&nbsp;II. Odborníci a&nbsp;odborníčky hovoria o&nbsp;konci jednej éry.

Takáto situácia tu už bola a&nbsp;nie tak dávno. V&nbsp;roku 1916 zomrel rakúsky cisár, český a&nbsp;uhorský kráľ František Jozef&nbsp;I. Vládol 68&nbsp;rokov, pre našich predkov akoby jeho smrťou prišiel koniec sveta. Bol všadeprítomný, sprevádzal päť generácií rodín pri rôznych životných udalostiach. Ostalo po ňom prázdno. To isté dnes prežívajú Briti. Jedna z&nbsp;herečiek to povedala presne: „Kráľovná bola okrem mojej sestry jediný človek, ktorý je so mnou na tejto zemi od môjho narodenia.“ Obyvatelia Spojeného kráľovstva pokladali Alžbetu&nbsp;II. za svoju, mali pocit, že ju poznajú. Bola to však ilúzia, jej názory a&nbsp;pocity nepoznal takmer nikto.

Hovorí sa aj tom, že jej odchod ohrozil monarchiu.

To si nemyslím. Britská monarchia je postavená na veľmi efektívnom systéme, ktorý funguje ako švajčiarske hodinky. Potichu, ale bezpečne a&nbsp;isto. V&nbsp;sekunde, keď zomrela kráľovná, jej syn sa stal kráľom. Nikto to nemusel schvaľovať. Bolo to dané Božím poriadkom, podobne ako keď otec zosnulej kráľovnej zomrel v&nbsp;spánku v&nbsp;roku 1952. Doteraz nevieme, v&nbsp;ktorej sekunde sa Alžbeta stala kráľovnou. Britská monarchia je výnimočná aj tým, že sa vždy dokázala prispôsobiť dobe, jej členovia robili to, čo sa od nich očakávalo, preto tu na rozdiel od ostatných monarchií bude najdlhšie.

Hlavne v&nbsp;postkomunistických krajinách nechápeme význam súčasných monarchií, kráľovská rodina predsa stojí daňových poplatníkov veľmi veľa peňazí…

V&nbsp;Česku sa o&nbsp;tri mesiace konajú prezidentské voľby. Ja sa na to určite neteším, pretože priama voľba hlavy štátu našu krajinu len poškodzuje. Voľby nás delia na celé roky, spôsobujú rozbroje v&nbsp;rodine, v&nbsp;práci. Hádky a&nbsp;spory na túto tému sú všade, v&nbsp;autobusoch, vo výťahu… „To nie je môj prezident“ je v&nbsp;Česku bežná fráza. A&nbsp;to sme demokrati, v&nbsp;rámci volieb by sme preto mali akceptovať víťazstvo väčšiny. Niekto môže povedať, že monarchia je prežitok. Je na tom kus pravdy, ale na druhej strane je to znak kontinuity.

<strong>Rozhovor pokračuje na následujúcej strane&nbsp;</strong>

Práve pre kontinuitu sa Karol&nbsp;III. nevzdal trónu, hoci verejná mienka bola naklonená v&nbsp;prospech jeho syna princa Williama.

Niektorí očakávali, že v&nbsp;poslednej chvíli povie, že je starý, a&nbsp;korunu nechá synovi. Je to však jediná vec, ktorá by mu nikdy nenapadla. Tak ako monarchisti verí, že následník trónu je daný z&nbsp;Božej vôle. Trón preberá prvorodené dieťa a&nbsp;je to vyššia vôľa, kto sa kedy narodí. Keby sa vzdal trónu, vzpriečil by sa Božej vôli.

Lenže ani monarchia nám nezaručuje dokonalých vládcov, vládkyne. Veď na princa Charlesa ľudia na verejnosti hanlivo pokrikovali, keď vyšla najavo jeho nevera. On sám priznal, že manželke Diane bol verný „až“ päť rokov.

Všetko sa to udialo, keď rozvodovosť vo Veľkej Británii dosahovala 40&nbsp;percent. Bolo to kritické obdobie, inštitút manželstva prechádzal krízou. Aj Charles je len človek, hoci je dnes kráľom Karolom&nbsp;III. Nemôžeme od členov kráľovskej rodiny chcieť viac ako od bežných ľudí, hoci veria, že panovanie im prináleží od vyššej moci, ktorá rozhoduje o&nbsp;tom, kto bude pomazaný za kráľa. Monarchia je inštitúcia opradená mýt­mi, ale práve v&nbsp;tom je jej sila. Mýtom sa aj my v&nbsp;tomto storočí dokážeme pokloniť.

Nebohá princezná Diana v&nbsp;rozhovore v&nbsp;relácii Panorama televízie BBC vyhlásila, že Charles sa nehodí za kráľa. Jeho otec princ Philip zase žartoval, že s&nbsp;Alžbetou&nbsp;II. žijú tak dlho preto, aby trón nemohol prebrať Charles.

Diana si pestovala imidž spoľahlivej, dobrej a&nbsp;zodpovednej matky. Tú vetu však povedala v&nbsp;celonárodnom vysielaní, keď jej synovia –&nbsp;vtedy mali trinásť a&nbsp;pätnásť rokov – boli v&nbsp;internátnej škole, kde všetci od upratovačky po riaditeľa sledovali spomínanú reláciu. Jej synovia videli reakciu na druhý deň na tvárach všetkých učiteľov a&nbsp;spolužiakov. Správa sa takto starostlivá matka?

A&nbsp;divíte sa jej excesom, keď mala po boku neverného manžela?

Bol to druh jej hystérie. Mala vysnívanú predstavu, ako bude vyzerať jej manželstvo, čo však bola fikcia. Charles bol zrelý muž, mal svoje pohodlie, staromládenecký štýl života, bolo tam veľa rozporov. Ale ona ako matka musela pochopiť, že vety, ktoré kdekoľvek povie, budú večné, nikto ich nevymaže. Je to ukážka jej skratu, ktorá napovedá o&nbsp;jej osobnosti.

Moja prvá myšlienka bola, aké meno si zvolí. Voľba mena je totiž významná. Za života kráľovnej matky sa hovorilo, že uvažuje o mene Juraj podľa vzoru svojho deda a pradeda. Bol by z neho kráľ Juraj VII. Počas vlády všetkých Jurajov zažívali poddaní pokojné, ale na druhej strane dynamické roky s výnimkou Juraja III., ktorý trpel duševnou chorobou. Na druhej strane chápem, že si nechal svoje meno. Má 73 rokov a musel by si zvykať na to, že ho manželka zrazu oslovuje inak. Králi Karolovia majú zlú povesť: prvého popravili, druhý uviedol Britániu do veľkých zmätkov. Terajší kráľ zrejme chce to meno rehabilitovať. Na panovanie je veľmi dobre pripravený, pretože sa na túto úlohu chystal niekoľko desaťročí. Na druhej strane začína pracovať, keď jeho rovesníci už oddychujú. Môže ho to desiť, doba je dynamická a&nbsp;plány, ktoré si pripravil, sú staré niekoľko desaťročí. Nemusia byť aktuálne v&nbsp;našej dobe.

Na rozdiel od jeho matky Alžbety&nbsp;II. mu však chýba schopnosť byť neutrálny, až príliš asertívne dáva najavo svoje názory.

Je cholerik, dokáže sa rýchlo rozčúliť, býva netrpezlivý. Teraz o&nbsp;tom vo veľkom píšu britské médiá. Lenže to sa o&nbsp;ňom vedelo celé roky. Najhoršie pre neho bude potlačiť v&nbsp;sebe Charlesa a&nbsp;nechať v&nbsp;popredí Karola&nbsp;III. To znamená dať prednosť tomu, čo sa od neho očakáva ako od hlavy štátu, a&nbsp;súkromné názory si nechať pre seba. To bude veľký súboj, pretože je zvyknutý kontroverzné názory hovoriť nahlas. Keď bol vo Veľkej Británii na štátnej návšteve čínsky prezident a&nbsp;podávala sa štátna večera, princ Charles neprišiel. Dôvod: jeho priateľ dalajláma zvádza celé roky s&nbsp;čínskym režimom boj. Ako princ si to mohol dovoliť, ale bolo to na hrane. Dal tak najavo svoj vyhranený názor. Jeho matka, naopak, úzkostlivo počas celého svojho vládnutia dodržiavala pravidlo, že reprezentuje a&nbsp;nepremýšľa.

<strong>Rozhovor pokračuje na následujúcej strane</strong>&nbsp;

Čo Camilla? Národ jej dodnes nemôže odpustiť, že bola súčasťou manželského trojuholníka, hoci sa objavujú názory, že je to emancipovaná kráľovná manželka so zmyslom pre feminizmus.

Mal som tú česť pred dvanástimi rokmi sprevádzať Charlesa aj Camillu na štvordňovej návšteve Česka. Jej spoločenská pozícia je namáhavá z&nbsp;fyzickej stránky, pretože má zdravotné problémy s&nbsp;chrbticou. Možno ste si všimli na niektorých záberoch, že je obložená vankúšikmi. Nie je to žiadna dekoratívna záležitosť. Preto sa veľmi často spolu s&nbsp;ochrankou a&nbsp;dvornou dámou oddelila od skupiny princa Charlesa, on totiž veľmi rýchlo chodí. Ako sa ona sama vyjadrila, napoly beží ako horská koza, ktorá sa oddelí od stáda a&nbsp;čaká, že stádo pôjde za ňou. Keď sa oddelila, sprevádzal som ju a&nbsp;strávil som s&nbsp;ňou veľmi príjemné chvíle. Utkvelo mi v&nbsp;pamäti, že je veľká pragmatička. Problémy rieši bez emócií a&nbsp;efektívne. Kráľ Karol je známy tým, že veci rozoberá do najmenších detailov, zamrzne v&nbsp;analýze v&nbsp;takej hĺbke, že nedokáže nájsť cestu späť. Camilla vie, čo ju čaká ako kráľovnú manželku, a&nbsp;pomáha jej fascinujúci zmysel pre humor, ktorý nikoho neuráža, nezraňuje a&nbsp;neútočí, naopak, slúži ako most. Ona sama mi povedala historku, ako s&nbsp;dcérou pri supermarkete zaparkovali na rezervovanom mieste. Pán v&nbsp;obleku ich upozornil na to, že miesto je vyhradené pre starostu. Ona na to: „Som starostova manželka.“ Dotyčný pán reagoval: „Teší ma, ja som starosta.“ Okrem toho dokáže odpočívať, nie ako kráľ, ktorý je vorkoholik. Pýtal som sa jeho tajomníka, čím dokáže Charlesa prekvapiť. On na to: „Konštatovaním, že nič nerobím.“ Cestoval vlakom, telefonoval mu Charles, čo robí, a&nbsp;on mu na to, že cestuje, a&nbsp;teda nič. Charles sa divil –&nbsp;akože nič, veď môže čítať, robiť si poznámky. O&nbsp;Charlesovi je známe, že neobeduje, je to vraj strata času. Jeho spolupracovníci majú preto plné vrecká sendvičov. Na štvrtý deň v&nbsp;Prahe som si sendviče zháňaj aj ja. Camilla maľuje, číta, venuje sa vnučkám a&nbsp;vnukom. V&nbsp;súkromnom dome má detské poschodie, kde s&nbsp;nimi trávi celé hodiny v&nbsp;župane.

Potom je tu mladšia generácia. O&nbsp;vojvodkyni Meghan málokto povie niečo pozitívne. Keď pricestovala na pohreb kráľovnej, na verejnosti si neustále upravovala vlasy, čo je znak neistoty.

Manželka princa Harryho je herečka. Veľa hercov a&nbsp;herečiek má veľký problém: nevedia odlíšiť, kedy sa skončilo predstavenie. Je preto ťažké uhádnuť, či to, čo robí Meghan, je spontánne alebo je to súčasť plánu. Myslím si, že jej postavenie nie je jednoduché. Ale keď vstúpite ako členka do akéhokoľvek klubu, nemôžete ako nováčik meniť na druhý deň pravidlá. Na zmeny treba dlhší čas a&nbsp;hlavne správne argumenty. Ona chcela všetko meniť hneď. Takíto členovia nie sú obľúbení.

Lenže princ Harry, zdá sa, ju slepo nasleduje.

Harry je povolaním vojak. Nie je nositeľ Nobelovej ceny za literatúru. Práve v&nbsp;armáde našiel zmysel života. Naučil sa tam určitým pravidlám, systému a&nbsp;poriadku, čo je dobre, pretože tieto atribúty patria do kráľovskej rodiny. Potom sa zaľúbil, opustil svet poriadku a&nbsp;pravidiel. Harryho, pehavého chlapca, ktorý bol ako dieťa temperamentný a&nbsp;veľa kričal, národ veľmi miloval, hlavne staré matky, matky a&nbsp;dievčatá. V&nbsp;mladosti holdoval alkoholu, vyvádzal, ale národ si hovoril –&nbsp;no áno, to je náš Harry, vyrastie z&nbsp;toho. Keď oznámil, že odchádza z&nbsp;kráľovskej rodiny, akoby hovoril –&nbsp;nechcete prijať moju manželku, tak nie ste dosť dobrí na to, aby som pre vás pracoval. Uličník Harry, ktorému sa ako nášmu chlapcovi všetko prepáčilo, sa oddelil. Princ Harry si neuvedomil, že niet návratu. Vzťah s&nbsp;Britmi sa už nenapraví. Ostane v&nbsp;postavení strýka, ktorý príde domov raz za rok na Vianoce. Teraz je ubolený a&nbsp;hovorí o&nbsp;rodine aj nepríjemné veci, ale tým vytvára iba hlbšiu brázdu. Oni si myslia, že vedú boj v&nbsp;mene lásky za spravodlivosť. Nemôžu však vyhrať. Systém ich necháva bojovať a&nbsp;vylučuje ich tým.

Naopak, manželka princa Williama je vzorom dokonalosti, národ ju má takmer za ikonu.

Je vždy pripravená, na každom vystúpení má naštudované podklady, vie, s&nbsp;kým sa stretáva, netápe. Je taká dokonalá, až mám pochybnosti, či sa to dá udržať nastálo. Bolo to vidieť hlavne na oslave jubilea kráľovnej, keď jej najmladší syn Louis vystrájal. Bolo vidieť, ako trpí, ako veľmi chce, aby bolo všetko perfektné. Lenže nešlo to, Louis je dieťa. Princezná z&nbsp;Walesu vysiela stabilitu, istotu, perfekcionalitu. Myslí si, že monarchia to má dávať. Len môže naraziť na niečo spontánne, prirodzené a&nbsp;ide o&nbsp;to, aby nenarazila tak tvrdo, že sa zrúti.

Na druhej strane, William a&nbsp;Kate ukazujú, ako sa snažia žiť normálny život.

Keď sa narodil princ Louis, princ William prišiel autom k&nbsp;nemocnici, sám šoféroval. Obdive staršie deti sám odpútal zo sedačiek, učesal ich a&nbsp;kráčal s&nbsp;nimi po prázdnej ulici. Lenže keď sa na to pozriete podrobne, vidíte pánov z&nbsp;ochranky, ktorí si odovzdávajú informácie. Princ William s&nbsp;manželkou chcú vytvoriť pocit, že žijú normálny život. Chápem to, ale on sa narodil ako princ a&nbsp;jeho život bude vždy iný. Majú ľudské slabosti, robia chyby, je to v&nbsp;poriadku, ale vytvárať ilúziu, že žijú ako my ostatní, nie je v&nbsp;poriadku, nedá sa tomu veriť.

Môže nás v&nbsp;ostatných krajinách, hlavne tých postkomunistických, monarchia nejakým spôsobom obohatiť?

Kto z&nbsp;nás nemá rád rozprávky? Každé Vianoce si ich púšťame, hoci tie príbehy poznáme. Hovorím, zaplať Pán Boh za ľudí, ktorí obstoja v&nbsp;tvrdej realite monarchie, vydržia v&nbsp;tomto postavení a&nbsp;sú inšpiráciou pre iných. Alžbeta&nbsp;II. nerozšírila územie úspešnými vojnami, bola príkladná tým, že plnila úlohy, ako najlepšie vedela. A&nbsp;plnila ich veľmi dobre. Monarchia dáva kúzlo, rozprávku a&nbsp;inšpiráciu.