Poznáme ju ako živelnú, energickú a najmä veselú porotkyňu tanečných šou. Napriek tomu, že súkromný život pani „Dé“ mal od nablýskanej elegancie tanečného parketu často ďaleko, prekážky prekonala, a ako nedávno spomenula v éteri Fun rádia v rozhovore s Adelou Vinczeovou a Matejom Cifrom, aktuálne prežíva najlepšie životné obdobie. Čerstvá šesťdesiatnička si totiž užíva život a teší sa z každej maličkosti. Cíti sa stabilizovaná, po boku má človeka, s ktorým túži byť, za ničím sa neženie a nič vážne viac nemusí riešiť. Nebolo to však vždy tak. Kým nadobudla tento životný postoj, prešla mnohými náročnými chvíľami.

Jednou z prvých bola rozhodne emigrácia v roku 1987, na ktorú sa odhodlala spolu s tanečným partnerom. Vyštudovaná matematička a teoretický fyzik Peter Ingriš sa spoznali ešte na vysokej škole. „Bol krásny, múdry a výborne tancoval. Nebolo možné nezamilovať sa,“ spomenula pred rokmi vo svojej 13. komnate na obrazovkách Českej televízie. Ako tanečníci boli úspešní už v rodnom Martine, ale keď sa dostali do Bratislavy, stali sa majstrami Slovenska a napokon aj manželmi. „On býval na chlapčenskom internáte, ja na dievčenskom a bolo to nepraktické. Nechcem povedať, že by v našom rozhodnutí vziať sa nebola láska. Ale možnosť bývať spolu bola veľmi významná praktická stránka celej veci,“ priznala otvorene v jednom z mnohých rozhovorov. Sen odísť mali obaja už roky, ale pre dobro oboch rodín si najskôr dokončili vysokoškolské štúdium. Po získaní diplomu a vycestovaní na tanečnú súťaž v západnom Nemecku sa viac domov nevrátili. „Keď sme zatelefonovali, že sa do Československa nevrátime, reakcia rodičov i moja vlastná bolesť ma zaskočili. Hrozne sme plakali. Nikdy na to nezabudnem…“ V tom čase ešte Tatiana netušila, že situácia sa zmení a svoju rodinu opäť uvidí. „Keď padol režim, plakala som od šťastia. A plačem doteraz,“ vyznala sa v rozhovore s Adelou a so Sajfom.

Na lásku nezanevrela

Hoci by sa mohlo zdať, že úspechmi podkutý tanečný pár to bude mať v cudzine podstatne ľahšie, nebolo to tak. Trvalo nejaký čas, kým sa mu podarilo dostať na vrchol. „Mali sme šťastie, že tanečný šport bol vtedy v Nemecku na vysokej úrovni. Môj vtedajší manžel bol mulat, ja som bola pekná mladá žena, ľuďom sme boli sympatickí, pozývali nás na rôzne šou. Tancovali sme po celom svete a všetky zarobené peniaze sme opäť vrážali do tanca. Boli sme absolútni fanatici.“ Keď však pribúdali roky a Tatiana začala túžiť po materstve a konci kariéry, prišla obrovská rana.

Manžel podal žiadosť o rozvod. „Zažila som najhoršiu etapu vo svojom živote. Až vtedy som pochopila, čo je to emigrácia. Bola som v cudzej krajine úplne sama,“ vyznala sa Tatiana Drexler úprimne, s tým, že nešlo len o samotu. Manžel, ktorý potom odišiel do Ameriky, jej navyše po 14-ročnom manželstve zanechal dlhy. Aby náročnú situáciu vyriešila, skončila s tancom a začala ho vyučovať. A nielen v Nemecku, ale aj na Slovensku, ba dokonca v Moskve. Kým sa z finančných problémov dostala, na niekoľko rokov absolútne zabudla žiť vlastný život.

Po prežitom sklamaní však na lásku nezanevrela, naopak, ako vo viacerých rozhovoroch priznala, aktívne hľadala muža svojho života. S kriminalistom Hartmutom Hoppom sa spoznali tak, že mu ťukla auto, čo je verejne známy príbeh. Aj po rokoch o ňom opakovane hovorí, ako o mužovi svojho života, i keď ich dvadsaťročný vzťah ostal bezdetný a Tatiana sa preto dlho trápila. Po nejakom čase si však uvedomila, že nebude plakať pre to, čo nemá, ale začne sa radovať z toho, čo jej život ponúka. „Uvedomme si, že život nie je nekonečný a je škoda každého jedného dňa, ktorý nestrávime tak, aby sme z neho mali radosť,“ povedala bývalá profesionálna tanečnica.

POKRAČOVANIE NA ĎALŠEJ STRANE