Jana Homolová

Poznáme ju ako živelnú, energickú a&nbsp;najmä veselú porotkyňu tanečných šou. Napriek tomu, že súkromný život pani „Dé“ mal od nablýskanej elegancie tanečného parketu často ďaleko, prekážky prekonala, a&nbsp;ako nedávno spomenula v&nbsp;éteri Fun rádia v&nbsp;rozhovore s&nbsp;Adelou Vinczeovou a&nbsp;Matejom Cifrom, aktuálne prežíva najlepšie životné obdobie. Čerstvá šesťdesiatnička si totiž užíva život a&nbsp;teší sa z&nbsp;každej maličkosti. Cíti sa stabilizovaná, po boku má človeka, s&nbsp;ktorým túži byť, za ničím sa neženie a&nbsp;nič vážne viac nemusí riešiť. Nebolo to však vždy tak. Kým nadobudla tento životný postoj, prešla mnohými náročnými chvíľami.

Jednou z&nbsp;prvých bola rozhodne emigrácia v&nbsp;roku 1987, na ktorú sa odhodlala spolu s&nbsp;tanečným partnerom. Vyštudovaná matematička a&nbsp;teoretický fyzik Peter Ingriš sa spoznali ešte na vysokej škole. „Bol krásny, múdry a&nbsp;výborne tancoval. Nebolo možné nezamilovať sa,“ spomenula pred rokmi vo svojej 13. komnate na obrazovkách Českej televízie. Ako tanečníci boli úspešní už v&nbsp;rodnom Martine, ale keď sa dostali do Bratislavy, stali sa majstrami Slovenska a&nbsp;napokon aj manželmi. „On býval na chlapčenskom internáte, ja na dievčenskom a&nbsp;bolo to nepraktické. Nechcem povedať, že by v&nbsp;našom rozhodnutí vziať sa nebola láska. Ale možnosť bývať spolu bola veľmi významná praktická stránka celej veci,“ priznala otvorene v&nbsp;jednom z&nbsp;mnohých rozhovorov. Sen odísť mali obaja už roky, ale pre dobro oboch rodín si najskôr dokončili vysokoškolské štúdium. Po získaní diplomu a&nbsp;vycestovaní na tanečnú súťaž v&nbsp;západnom Nemecku sa viac domov nevrátili. „Keď sme zatelefonovali, že sa do Československa nevrátime, reakcia rodičov i&nbsp;moja vlastná bolesť ma zaskočili. Hrozne sme plakali. Nikdy na to nezabudnem…“ V&nbsp;tom čase ešte Tatiana netušila, že situácia sa zmení a&nbsp;svoju rodinu opäť uvidí. „Keď padol režim, plakala som od šťastia. A&nbsp;plačem doteraz,“ vyznala sa v&nbsp;rozhovore s&nbsp;Adelou a&nbsp;so Sajfom.

Hoci by sa mohlo zdať, že úspechmi podkutý tanečný pár to bude mať v&nbsp;cudzine podstatne ľahšie, nebolo to tak. Trvalo nejaký čas, kým sa mu podarilo dostať na vrchol. „Mali sme šťastie, že tanečný šport bol vtedy v&nbsp;Nemecku na vysokej úrovni. Môj vtedajší manžel bol mulat, ja som bola pekná mladá žena, ľuďom sme boli sympatickí, pozývali nás na rôzne šou. Tancovali sme po celom svete a&nbsp;všetky zarobené peniaze sme opäť vrážali do tanca. Boli sme absolútni fanatici.“ Keď však pribúdali roky a&nbsp;Tatiana začala túžiť po materstve a&nbsp;konci kariéry, prišla obrovská rana.

Manžel podal žiadosť o&nbsp;rozvod. „Zažila som najhoršiu etapu vo svojom živote. Až vtedy som pochopila, čo je to emigrácia. Bola som v&nbsp;cudzej krajine úplne sama,“ vyznala sa Tatiana Drexler úprimne, s&nbsp;tým, že nešlo len o&nbsp;samotu. Manžel, ktorý potom odišiel do Ameriky, jej navyše po 14-ročnom manželstve zanechal dlhy. Aby náročnú situáciu vyriešila, skončila s&nbsp;tancom a&nbsp;začala ho vyučovať. A&nbsp;nielen v&nbsp;Nemecku, ale aj na Slovensku, ba dokonca v&nbsp;Moskve. Kým sa z&nbsp;finančných problémov dostala, na niekoľko rokov absolútne zabudla žiť vlastný život.

Po prežitom sklamaní však na lásku nezanevrela, naopak, ako vo viacerých rozhovoroch priznala, aktívne hľadala muža svojho života. S&nbsp;kriminalistom Hartmutom Hoppom sa spoznali tak, že mu ťukla auto, čo je verejne známy príbeh. Aj po rokoch o&nbsp;ňom opakovane hovorí, ako o&nbsp;mužovi svojho života, i&nbsp;keď ich dvadsaťročný vzťah ostal bezdetný a&nbsp;Tatiana sa preto dlho trápila. Po nejakom čase si však uvedomila, že nebude plakať pre to, čo nemá, ale začne sa radovať z&nbsp;toho, čo jej život ponúka. „Uvedomme si, že život nie je nekonečný a&nbsp;je škoda každého jedného dňa, ktorý nestrávime tak, aby sme z&nbsp;neho mali radosť,“ povedala bývalá profesionálna tanečnica.

POKRAČOVANIE NA ĎALŠEJ STRANE

POZRITE, AKO JEJ TO S MANŽELOM PRISTANE! FOTKY V GALÉRII

Okrem toho práve radosť a&nbsp;humor sú jedny z&nbsp;vecí, ktoré Tatianin vzťah s&nbsp;manželom pravidelne obohacujú. O&nbsp;dvojici je známe, že spolu radi trávia čas, preto je absolútne prirodzené, že keď má obľúbená porotkyňa tanečnej šou Let’s&nbsp;Dance na Slovensku nakrúcanie, manžel cestuje s&nbsp;ňou a&nbsp;čaká ju v&nbsp;hoteli, kde si zas kráti čas svojou prácou. „Hartmut otvorí svoje počítače a&nbsp;už pracuje. Nedokáže byť bez roboty. Už pár rokov má sú­kromnú firmu, ktorá sa zaoberá ekonomickou kriminalitou. Naháňajú ľudí, ktorí iných podviedli, okradli o&nbsp;peniaze či duševné vlastníctvo,“ ozrejmila Tatiana Drexler v&nbsp;rozhovore pre rádio.

Pri manželovej práci tak Táni nuda nehrozí. „Keď mám čas, pridám sa k&nbsp;nemu a&nbsp;k&nbsp;jeho kolegom. Niekedy sedíme nad počítačmi, rozprávame sa, rozmýšľame, čo podniknúť. Občas mám pocit, že sa do toho zapájam až príliš aktívne, ale zatiaľ mi nenadávajú. Azda by povedali, keby som zavadzala. Mňa to veľmi baví, niekedy by som to robila aj namiesto svojej práce,“ zdôverila sa pred rokom týždenníku Šarm.

U&nbsp;Adely a&nbsp;Sajfu však v&nbsp;súvislosti so zaujímavou profesiou svojho muža ešte otvorenejšia „Ekonomická trestná činnosť býva vždy veľmi napínavá. Ja o&nbsp;tom síce nemôžem veľmi hovoriť, ale poviem príklad. Väčšinou je to tak, že človek vie, kto mu ukradol nejaké tie milióny, len na to nemá dôkazy. Môj muž spolu s&nbsp;tímom zháňa dôkazy, aby dotyčnému alebo dotyčným mohli dokázať, že konkrétneho človeka podviedli, a&nbsp;aby mu tie peniaze následne vrátili.“ Do práce svojho manžela sa Tatiana zapája dobrovoľne a&nbsp;rada, obzvlášť ak sú na programe rôzne manželské prípady, ale nepohrdne ani iným druhom adrenalínu. „Chodím s&nbsp;ním občas aj na sledovačky. Dokonca to bolo tak, že som aj sama niekoho naháňala v&nbsp;aute, lebo jedno auto na takú akciunestačí. Raz sme napríklad viacerými autami sledovali jedného muža až do Rotterdamu,“ priznala.

Pri sledovaní možných podozrivých sa dostala aj to situácie, ktorú by si nikdy predtým vo svojom živote nepredstavovala. „Ocitla som sa v&nbsp;Amsterdame v&nbsp;takom luxusom bordeli,“ priznala so smiechom. Čo konkrétne sa vnútri dialo, už prezradiť nemohla. Skonštatovala však so smiechom: „Bola to čistá Sodoma a&nbsp;Gomora. Mala som na sebe slušný sivý kostým, myslím, že sme sledovali nejakého manažéra, a&nbsp;takto oblečená som v&nbsp;noci skončila v&nbsp;bordeli… Skoro som tam umrela.“

Napriek tomu, že vyšetrovateľská práca je pre ňu mimoriadne zaujímavá a&nbsp;prináša so sebou nielen množstvo napätia, ale aj vtipné príhody, to, čomu rozumie najviac, sa opustiť nechystá. V&nbsp;Hannoveri vedie tanečnú školu a&nbsp;mladým nádejným talentom pomáha rozbiehať kariéru.

Keďže od roku 2007 býva súčasťou tanečnej šou StarDance a&nbsp;niekoľko rokov zdobí aj porotu slovenskej verzie s&nbsp;názvom Let’s&nbsp;Dance, nie je ničím zvláštnym, keď sa jej ľudia pýtajú na to, v&nbsp;ktorej šou sa osobne cíti lepšie. „V&nbsp;oboch sa cítim výborne, ale v&nbsp;českej to má výhodu, lebo tam máme spoločnú šatňu aj porotcovia, aj účinkujúci. Tam je taký obrovský kruh, z&nbsp;ktorého sú vstupy do jednotlivých šatní. Samozrejme, neprezliekame sa všetci naraz, ale trávime spoločný čas stále, vďaka čomu sa naše vzťahy prehĺbia. Sme tam viac prepojení. Ale uznávam, ako sa aj hovorí, že slovenská verzia šou je omnoho svetelnejšia, žiarivejšia. Myslím si, že je to možno aj preto, že v&nbsp;Česku sa StarDance vysiela vo verejnoprávnom médiu, kde zrejme nepracujú ani s&nbsp;takým rozpočtom. Ale v&nbsp;mojich očiach je slovenská verzia určite veľkolepejšia a&nbsp;noblesnejšia,“ priznala otvorene.

V&nbsp;rámci dlhoročného pôsobenia v&nbsp;kresle porotkyne v&nbsp;šou od minulého roka, keď titul kráľa tanečného parketu získal Ján Koleník, opakovane hovorí, že herec je svojímtanečným talentom a&nbsp;výrazovým prejavom zjavom, ktorý sa na scéne objaví možno raz za dva­dsať rokov. Jeho výkony v&nbsp;minulosti ani v&nbsp;súčasnosti v&nbsp;rámci tohto formátu nikto neprekonal.