Ako zvládate toto korona obdobie?

Našťastie sa nás to nedotklo tak ako napríklad umelcov. Počúvam príbehy od hercov, ktorí sú na voľnej nohe a chodia k nám ako hostia. Tí absolútne stratili príjem, nemajú peniaze, požičiavajú si, predávajú domy, byty a podobne. To sú ťažké životné situácie, ale my sme prácu nestratili a pracujeme tak ako v minulosti. Môj muž vyrába zvukové reklamy. Mal síce chvíľu menej práce, ale nebolo to nič výrazné.

Najväčšia zmena je to, že deti sú doma a trvá to na­ozaj dlho. S Eliškou sa stále učím, lebo tak ako iné deti, aj ona je pri počítači menej sústredená. Vďaka nej ovládam matematiku, slovenčinu, biológiu pre piaty ročník základnej školy. Môžem vám porozprávať o vodných stavovcoch, bezstavovcoch... Ovládam všetko. (Smiech.) Ale mám šťastie, že môj muž robí často z domu a môže pre deti variť a dokonca varí rád.

S manželom ste spolu vyše dvadsať rokov. Funguje vám to možno aj preto, že vás spája rovnaké povolanie?

Čím ďalej, tým menej hovoríme doma o práci. Samozrejme, že občas sa tomu nevyhneme, ale nie je to téma, ktorá by nás teraz spájala, takže si myslím, že to už tým nebude. Skôr ide o to, že sme sa poznali najskôr ako kamaráti. Veľmi dobre sme si rozumeli a boli sme dobrí „parťáci“. Až potom to prerástlo do lásky a možno práve to je to tajomstvo.

Dvaja ľudia sa podľa mňa musia najskôr kamarátiť, musia mať aj tento druh vzťahu, nielen lásku, lebo láska a chémia po dvoch rokoch – aspoň podľa toho, čo hovoria vedci – pominie. Skrátka, obrovská zamilovanosť nie je na celý život. Potom nastáva bežná životná rutina, pri ktorej je dôležité poznať sa, chápať sa. Samozrejme, mali by fungovať aj kompromisy a tolerancia.

Viac o súkromí, pracovných ambíciách a nesplnených snoch sa dočítate v akutálnom vydaní týždenníka Život (v predaji od štvrtka 8. apríla 2021).