Na dlhší čas ste sa úplne odmlčali, keďže ste sa stali mamou. Nedávali ste však o sebe vedieť ani na sociálnych sieťach. Aké to bolo obdobie?

S materstvom som začala nečakane skôr, pretože som počas tehotenstva musela zostať doma ležať. Dá sa povedať, že som si ho, separovaná od všetkých pre kovid, „užívala“, ale keďže sa k tomu pridružili ešte aj iné zdravotné problémy, od okolitého sveta som sa odstrihla. Bolo mi ľúto, že som musela zo všetkého vypadnúť, ani som sa s nikým nestretávala, nikam nechodila, ale spätne to bolo veľmi pekné obdobie, lebo sme boli iba s mojím mužom doma a riešili sme jedinú, najpodstatnejšiu vec, a to naše bábätko. Keď sa malá narodila, chceli sme si najmä šestonedelie užiť v trojici. Nemali sme dokonca ani návštevy. Na hodinku-dve sa prišli pozrieť len naši rodičia. Chceli sme si skrátka spolu všetko vyskúšať a zžiť sa…

Tehotenstvo ste mali rizikové, o to väčšia radosť musela nastať, keď všetko dobre dopadlo.

V mojom prípade ešte aj zaúradovali hormóny a po návrate domov s bábätkom som doslova cítila, že mi ide srdce prasknúť od lásky. Uvedomila som si, že ju konečne máme doma a všetko dobre dopadlo. Bol to krásny, intenzívny, ale na druhej strane aj náročný čas. Všetko sa podriadilo bábätku. Materstvo je celoživotná zmena a tým, že sa nám Olívia narodila, zároveň sme sa pre ňu narodili aj my ako rodičia.

A prečo ste sekli so sociálnymi sieťami?

Sociálne siete som maximálne obmedzila už počas tehotenstva, keď­že bolo rizikové. Tento čas som si chcela nechať pre seba. Vtedy som sa hlavne modlila, aby všetko dobre dopadlo, a keď sme sa už blížili do finále, uverejnila som prvú fotku s bruškom. Bolo to asi mesiac pred pôrodom. Ale všeobecne na sociálnych sieťach nie som veľmi aktívna a možno by som aj občas uverejnila nejakú fotku s malinkou, lenže ja ani žiadnu peknú fotku s ňou, kde by som zároveň aj nejako reprezentatívne vyzerala, nemám. (Smiech.) Tým som sa zároveň úspešne vyhla komentárom na sociálnych sieťach, aj keď mám pocit, že vďačná téma na diskusiu a posudzovanie materstva býva najmä vtedy, keď sa nejaká matka vráti do práce.

Pri tom sa určite ešte pristavíme, ale ešte predtým ma zaujíma, čo vás na úlohe mamy prekvapilo najviac?

Asi neistota, ktorá s ňou prišla. Neustále som sa sama seba pýtala, či to, čo robím, robím dobre. Moja kamarátka to povedala veľmi výstižne: Materstvo je do veľkej miery o pochybovaní. A má pravdu. Riešila som spánok, dojčenie, či malej niečo nechýba… V období do jedného roka nám bábätko dáva minimálnu spätnú väzbu, preto sme občas v stave pokus – omyl. (Smiech.) Keď však začala Olívia viac komunikovať, ja som si začala viac veriť, a teda aj viac užívať všetko spojené s materstvom.

Rozhovor pokračuje na ďalšej strane...