Jana Homolová

Na dlhší čas ste sa úplne odmlčali, keďže ste sa stali mamou. Nedávali ste však o&nbsp;sebe vedieť ani na sociálnych sieťach. Aké to bolo obdobie?

S materstvom som začala nečakane skôr, pretože som počas tehotenstva musela zostať doma ležať. Dá sa povedať, že som si ho, separovaná od všetkých pre kovid, „užívala“, ale keďže sa k tomu pridružili ešte aj iné zdravotné problémy, od okolitého sveta som sa odstrihla. Bolo mi ľúto, že som musela zo všetkého vypadnúť, ani som sa s nikým nestretávala, nikam nechodila, ale spätne to bolo veľmi pekné obdobie, lebo sme boli iba s mojím mužom doma a riešili sme jedinú, najpodstatnejšiu vec, a to naše bábätko. Keď sa malá narodila, chceli sme si najmä šestonedelie užiť v&nbsp;trojici. Nemali sme dokonca ani návštevy. Na hodinku-dve sa prišli pozrieť len naši rodičia. Chceli sme si skrátka spolu všetko vyskúšať a&nbsp;zžiť sa…

Tehotenstvo ste mali rizikové, o&nbsp;to väčšia radosť musela nastať, keď všetko dobre dopadlo.

V&nbsp;mojom prípade ešte aj zaúradovali hormóny a&nbsp;po návrate domov s&nbsp;bábätkom som doslova cítila, že mi ide srdce prasknúť od lásky. Uvedomila som si, že ju konečne máme doma a&nbsp;všetko dobre dopadlo. Bol to krásny, intenzívny, ale na druhej strane aj náročný čas. Všetko sa podriadilo bábätku. Materstvo je celoživotná zmena a&nbsp;tým, že sa nám Olívia narodila, zároveň sme sa pre ňu narodili aj my ako rodičia.

A&nbsp;prečo ste sekli so sociálnymi sieťami?

Sociálne siete som maximálne obmedzila už počas tehotenstva, keď­že bolo rizikové. Tento čas som si chcela nechať pre seba. Vtedy som sa hlavne modlila, aby všetko dobre dopadlo, a keď sme sa už blížili do finále, uverejnila som prvú fotku s bruškom. Bolo to asi mesiac pred pôrodom. Ale všeobecne na sociálnych sieťach nie som veľmi aktívna a&nbsp;možno by som aj občas uverejnila nejakú fotku s&nbsp;malinkou, lenže ja ani žiadnu peknú fotku s&nbsp;ňou, kde by som zároveň aj nejako reprezentatívne vyzerala, nemám. (Smiech.) Tým som sa zároveň úspešne vyhla komentárom na sociálnych sieťach, aj keď mám pocit, že vďačná téma na diskusiu a&nbsp;posudzovanie materstva býva najmä vtedy, keď sa nejaká matka vráti do práce.

Pri tom sa určite ešte pristavíme, ale ešte predtým ma zaujíma, čo vás na úlohe mamy prekvapilo najviac?

Asi neistota, ktorá s&nbsp;ňou prišla. Neustále som sa sama seba pýtala, či to, čo robím, robím dobre. Moja kamarátka to povedala veľmi výstižne: Materstvo je do veľkej miery o&nbsp;pochybovaní. A&nbsp;má pravdu. Riešila som spánok, dojčenie, či malej niečo nechýba… V&nbsp;období do jedného roka nám bábätko dáva minimálnu spätnú väzbu, preto sme občas v&nbsp;stave pokus –&nbsp;omyl. (Smiech.) Keď však začala Olívia viac komunikovať, ja som si začala viac veriť, a teda aj viac užívať všetko spojené s&nbsp;materstvom.

<strong>Rozhovor pokračuje na ďalšej strane...</strong>

Mnohé ženy, ktoré poznám, hovoria, že pôrod je nič oproti dojčeniu. Aká je vaša skúsenosť?

S&nbsp;týmto úplne súhlasím. Tehotenstvo, hoci bolo komplikovanejšie, aj samotný pôrod boli úplne super oproti dojčeniu. Špeciálne som sa na to nepripravovala, mala som za sebou iba jeden kurz so sympatickou pôrodnou asistentkou. Prebehol online, lebo vtedy zúril kovid, ale dojčenie som brala ako prirodzenú vec, a tak som sa ním až tak nezaoberala. Až po pôrode som zistila, že je to v&nbsp;podstate obrovská veda. Neskôr som zistila, že podobné problémy ako ja riešila takmer každá mamička. Toto ma zaskočilo a,&nbsp;úprimne, je to asi jediná záležitosť spojená s&nbsp;materstvom, z&nbsp;ktorej mám trošku traumu. Nešlo nám to tak, ako by malo. V&nbsp;tomto smere je navyše na ženu vyvíjaný tlak, aby dojčila za každých okolností. Sú jej ponúkané možnosti, ako to zlepšiť, ale keď nič nefunguje, žena sa dostane do slepej uličky a&nbsp;má pocit, že zlyhala. Toto bolo pre mňa jednoznačne najťažšie.

Bola som nešťastná, že nemám bezproblémové tehotenstvo, ale spätne si hovorím, že je to to najlepšie, čo sa mi mohlo stať.

Nie je to tak dávno, čo ste opäť nastúpili do práce. Už sme spomenuli negatívne reakcie. Vy ste sa s&nbsp;nimi stretli?

Na svoju osobu som si nič nevypočula ani neprečítala, ale na Insta­grame nie som aktívna a diskusie na internete nečítam. Viem však, ako je vo všeobecnosti prísne posudzované, keď sa žena vyberie skôr do práce. Panuje tu akýsi úzus, že má byť doma tri roky, ale ja stále hovorím, že dieťa má aj otca, teda napriek tomu mne táto téma nič nerobí, viem, čo mám doma. Nepotrebujem sa pred ľuďmi obhajovať. Už pár mesiacov predtým sme si s mužom hovorili, že keď bábätko bude v poriadku a budeme si to môcť dovoliť, do práce pôjdem. Ak by sme mali mať nejaké problémy alebo by Olívia bola plačlivá, tak by som do práce nešla. Našťastie mám super muža, ktorý sa vie o malú plnohodnotne postarať, keďže pracuje na home office. Nenechávam ju teda cudziemu človeku, je so svojím tatinom a ja nemám žiadne výčitky ani sama pred sebou, ani pred cudzími ľuďmi. Občas, ak je to potrebné, vie za nás oboch zaskočiť moja mamina, ktorá má s malou úžasný vzťah a vie nás dokonale zastúpiť. Dokonca mamina nás zastúpi s&nbsp;mužom vždy raz v&nbsp;týždni, keď si spolu vybehneme na pár hodín bez malej buď na kofolu, večeru, alebo niečo vybaviť. Aj keď sme bábätko dlho chceli, obaja sme vedeli, že chceme byť rodičia, ktorým sa život jeho príchodom nezastaví. Samozrejme, prvý rok je náročný, posúvame do úzadia koníčky, záujmy, ale musíme a&nbsp;chceme sa starať aj o&nbsp;vzťah, ktorý máme. Čas na to sme si, prirodzene, nevedeli nájsť hneď, ale už si to vieme zariadiť.

To je skvelé, že to máte takto nastavené.

Áno a&nbsp;rovnako to funguje v&nbsp;prípade, že vypnúť potrebujem len ja. Materstvo je celoživotný záväzok, ale je úplne normálne, keď si žena prizná, že nevládze, potrebuje čas pre seba, lebo len vtedy môže načerpať energiu a&nbsp;omnoho lepšie sa postarať o&nbsp;bábo. Keď mám občas tieto pocity, môj muž ma vždy skvele zastúpi a&nbsp;ja si môžem dopriať čas pre seba, čo je veľmi oslobodzujúce.

Od septembra ste začali moderovať Televízne noviny 12. Ako to celé vzniklo?

Išlo o&nbsp;dohodu s&nbsp;televíziou Markíza. Keďže Olívia je ešte maličká, je to ideálny formát pre pracujúcu matku. Sedem dní do mesiaca, pár hodín v&nbsp;doobednom čase je skvelé, lebo následne mám ešte celý deň pred sebou a&nbsp;môžem ho plnohodnotne stráviť s&nbsp;dcérou a&nbsp;mužom.

Ako sa vám po vyše roku sadalo na moderátorskú stoličku? Cítili ste obavy?

Mala som malé obavy, či som to ešte nezabudla, či je to ako bicyklovanie. (Smiech.) Ale ako sa zapla červená a začalo sa prvé vysielanie, zdalo sa mi, že som znova nabehla do rozbehnutého vlaku, s pocitom, že som nikdy neodišla. Samozrejme, pár dní predtým som prišla s kolegynkou na jej vysielanie, aby som si pozrela, ako fungujú, či sa niečo v rámci vysielania nezmenilo. Nebolo to tak, že po roku a pol som zasadla do moderátorského kresla bez prípravy. (Smiech.) Tento formát sa mi páči. televízne noviny o&nbsp;12.00 sú dynamickejšie, som v&nbsp;štúdiu sama, je tam minimum reportáží, väčšinou máme živé vstupy, rozhovory, čítané správy. Vysielanie mi teda veľmi rýchlo ubehne. A&nbsp;páči sa mi, že sme aktuálni, prinášame prvé horúce informácie z&nbsp;politickej scény. Alebo keď zomrela kráľovná Alžbeta, boli sme prvá spravodajská relácia, ktorá o&nbsp;tom informovala.

Takže nie je pravda, že ste ešte len znovu nastúpili do práce a&nbsp;už meníte zamestnávateľa, ako sa písalo?

To je naozaj výmysel. Prvýkrát sa mi s&nbsp;bulvárom stalo, že to, čo napísali, je správa absolútne postavená na vode. Doteraz vždy, keď som si niečo prečítala, vedela som, že aj keď informácia nie je úplne pravdivá, niečo na nej bude. Ako však vzniklo toto, netuším. Po práci idem domov a&nbsp;stretávam sa nanajvýš so svojimi blízkymi. Nikto ma tak nemohol vidieť na nejakom stretnutí… Prvýkrát za moju kariéru vyšla o&nbsp;mne správa, ktorá je celá vymyslená.

A&nbsp;vníma Olívia, že odchádzate z&nbsp;domu?

Tým, že sme celé tehotenstvo boli s&nbsp;mužom doma spolu, veľa sme sa rozprávali o&nbsp;tom, aké to celé bude, aká bude malá, ako ju budeme vychovávať… Túžili sme po tom, aby mala rada ľudí, nebála sa, a&nbsp;zatiaľ sa naše predstavy o&nbsp;nej plnia. Olívia je super bábätko. Nemá problém, keď ja alebo muž odchádzame. Samozrejme, viem, že môžu prísť fázy, keď objaví, že mama pri nej nie je a&nbsp;rozplače sa, ale zatiaľ to nijako nevníma a&nbsp;asi aj preto sa mi od nej ľahko odchádza.

Keď sa spätne obzriete za náročným tehotenstvom aj začiatkom materstva v&nbsp;ťažkých časoch, čo cítite?

Zo začiatku to bol šok, slzy aj sebaľútosť. Pýtala som sa, prečo ja, prečo ostatné tehotné môžu chodiť do práce, na jogu, mať rôzne aktivity… Tešila som sa, že sa budem s bruškom pekne obliekať, ukazovať ho svetu, ale nič z toho nevyšlo. Kúpila som asi dvoje tepláky a jedny legínsy, lebo som bola stále doma a nič iné som v podstate nepotrebovala… Moje problémy sa zlepšovali, zhoršovali, ale keď bolo toto obdobie za nami, povedala som si, že keby som bola bezproblémovo tehotná, asi by som si tehotenstvo neužila vôbec. Takto som bola doma, odstrihnutá od všetkého, a zrazu som zistila, že mnoho vecí vôbec riešiť nepotrebujem a sústreďujem sa len na to, čo teraz prebieha, a budem sa z toho tešiť. Ešte som si aj písala tehotenský denníček po každom týždni, čo sa dialo, čo mi chutilo, aké som mala nálady… Keď si ho spätne čítam, som za toto obdobie úprimne vďačná. V&nbsp;danom momente to síce nebolo úplne ideálne, ale ja som sa upokojila a&nbsp;riešila som len tehotenstvo a&nbsp;to, aby všetko dobre dopadlo. (Úsmev.)