JANA KOVALČÍKOVÁ (30) priznáva, že aj ona počas pandémia bojovala s nepríjemnými pocitmi.

Na pandémiu sme všetci doplatili svojským spôsobom. Mnohí herci boli bez práce.

Je pravda, že straty sú nevyčísliteľné na každom fronte. Som však šťastná bytosť, pretože som mala prácu, nakrúcala som, hrala som. Vymysleli sme pozitívny podcast. Na dôvažok rozbiehame s Lenkou Libjakovou produkčnú spoločnosť. Povedala som si, že sa nebudem nudiť, pretože by mi to ublížilo. Som v pohode, hoci veľa kolegov sa trápilo. Ale teraz, keď sa otvorili divadlá, pochopila som, že môžem síce vykonávať akékoľvek aktivity, ale otvorené divadelné sály sú pre mňa ako vyštudovanú herečku to najviac. Nie nadarmo sa hovorí, že potlesk je naša výplata.

A čo obavy, strach, panika. Zvlášť umelci majúci citlivú dušu.

Aj ja som bojovala s takýmito pocitmi. Preto som navštevovala psychológa. Povedala som si, že je správne naštartovať svoju psychiku. Počas celej pandémie som sa rozprávala hlavne so svojimi troma kamarátkami, bolo preto pre mňa príjemné rozprávať sa s niekým úplne cudzím. Nebrala som to klinicky, že mám fatálny problém, ale ako možnosť dovzdelávať samu seba. Veľa ľudí z môjho okolia riešilo svoje pocity podobne ako ja. Veď kovid a pandémia, tak to bola určite náročná a hlavne neštandardná situácia. Mala som strach o seba, o blízkych, čo bude. Je pravda, že máme citlivú dušu, ako hovoríte, ale na druhej strane sme aj „otrlí“. Prežívame veci citlivo, ale dokážeme ich zvládnuť. Dôkazom sú aj moji kolegovia. My herci, umelci a všetci ľudia pracujúci v kultúre sa po tejto pandémii hanbiť nebudeme, my určite nie.

Jana Kovalčíková s ľahkosťou a vtipom rozpráva o tom, aká je vlastne jej cesta k úspechu. Celý rozhovor nájdete v najnovšom vydaní týždenníka Život.

Diskusia