Sú typy ľudí, ktorí sú skrátka neprehliadnuteľní, keď sa v spoločnosti objavia, myslím, že je jasné, že k nim patríte aj vy. Ako ste si zvykli byť stredobodom pozornosti, ak sa na to vôbec dá zvyknúť?

Keď sa nad tým zamyslím, asi máte pravdu. A to vôbec nechcem, aby to vyznelo namyslene. Ale už aj v časoch, keď som nepracovala v televízii, som nejakým spôsobom vždy vzbudzovala pozornosť. A to som sa nikdy o to nesnažila, takže naozaj neviem čím to je. Možno mám farebnú auru (smiech), alebo je to mojou výškou, keďže patrím skôr k tým vyšším ženám, alebo mojím smiechom, ktorý je dosť výrazný a ja sa smejem veľa a rada… Každopádne, je to súčasť môjho života, takže to nejako zásadne neriešim.

Ku krásnym ženám nie sú iné ženy vždy úplne prajné. Predpokladám, že ste sa s tým nielen v rámci práce, ale aj súkromia viackrát stretli. Ako ste sa s tým vyrovnali?

Ženy vedia byť naozaj zlé. Ale mne sa to v zásade skoro vždy podarilo vyriešiť buď tým, že som ju ignorovala, alebo sa dobrovoľne pridala na moju stranu, lebo pochopila, že nevyhrá. (Úsmev.)

FOTO: Sú dobrý kolektív. Na svadbe svojich kolegov z RTVS.

Zobraziť tento príspevok na Instagrame

Príspevok, ktorý zdieľa @mariannadurianova

Zaujímavé je, že dlhé roky okolo seba máte rovnakú partiu priateľov. Je to skôr o šťastí alebo o tom, že na dobrých ľudí okolo seba máte nos a následne viete, že sa na nich môžete kedykoľvek spoľahnúť?

Áno, je to pravda a som na to nesmierne hrdá, že mám okolo seba už roky úžasných ľudí. Samozrejme, ten najbližší okruh sa vykryštalizoval postupne, ale relatívne skoro. A poviem vám, je to skvelý pocit, že 20 či 30 rokov sa môžem spoľahnúť na svojich blízkych a, samozrejme, oni na mňa. Myslím, že to bola kombinácia šťastia a správneho výberu.

Chcem to byť vždy ja, keď sa na seba pozriem v zrkadle.

Neprepadávate skrášľovacím zákrokom, ktoré na jednej strane vedia pomôcť, no často sa stáva, že niektoré ženy to preženú a následne sa prestávajú na seba podobať. Je vám skôr sympatickejšie prirodzené starnutie?

Vôbec mi nie je sympatické starnúť. (Smiech.) Ale je to fakt, s ktorým som jednoducho vždy počítala. Neprekvapilo ma to, že mám zrazu vrásky, aj iné, ako tie zo smiechu. Vedela som, že to príde, ale nie som z toho nešťastná. Áno, chcela by som mať pokožku, ako keď som mala 20, ale nie za cenu toho, že sa budem cítiť trápne sama pred sebou. Chcem to byť vždy ja, keď sa na seba pozriem v zrkadle. To neznamená, že sa o seba nestarám, alebo nevyužívam dnešné možnosti, ale s mierou. Stále hovorím, že všetkého veľa škodí.

Celý rozhovor s moderátorkou Mariannou Ďurianovou o synovi i zákulisí jej práce nájdete v najnovšom vydaní týždenníka Život.