Diana Mórová (53) patrí medzi naše najväčšie herecké hviezdy. V pracovnej oblasti sa jej mimoriadne darí, no v jej živote niečo chýba. Cíti sa osamelá? Aký má názor na dnešných mužov a čo musela povedať za všetky ženy v jej veku?

Aké bolo vaše leto? Čo ste zažili?

Bolo to krásne leto, šestnásť dní som bola pri mori. Oddýchla som si, vyplávala som sa, vyslnila som sa, ale už som začala aj trocha pracovať. Ešte idem aj na Záhorie trošku do lesa, trošku pochodiť pod stromami v prírode s rodinou, s dieťaťom. S Quidom sme boli aj pri mori. Chcem si to hlavne všetko užiť, lebo minulý rok som toho mala viac. Treba relaxovať. Keď môžete, relaxujte v lete, lebo potom sa na tú jeseň tak viac tešíme, máme viac energie a vydrží nám to aspoň do Vianoc.

Slnili ste sa na pláži, a teda ste všetkým ukázali svoju ukážkovú postavu. Ako sa o ňu staráte?

To sa len zdá, to je ťažká robota. (Úsmev.) Takto vám poviem… Samozrejme, že keď idete niekam v lete na dovolenku, poľavíte, dáte si sladké, vínko, pravidelne jete… Veď to je normálne. To telo je v pokoji, takže po päťdesiatke sa to už inak ukladá. Vtedy máte aj menej stresu, človek je taký plnší. Ale potom príde september a máme z čoho uberať. To by bola nuda, keby bol človek stále dokonalý, krásny, vyšportovaný. Nie! Treba tu mať občas tuk a potom zase ten tuk dať dole. To je ten krásny pocit, že mám tuk a potom ho zase nemám. (Smiech.) Stále máte tú inšpiráciu za niečo bojovať, mať nejaký cieľ. Keby som bola stále krásna, nebavilo by ma to. Ale už nejem veľa sladkého a dávam si väčší pozor. Chodím viac behať, aby som zvládala predstavenia. Takže mám rada, keď trošku priberiem, oddýchnem si a potom zase schudnem.

Zdroj: Marian Datko

Dnes je celkom bežné navštevovať estetickú kliniku a pomôcť si u odborníkov. Ste aj vy tento typ ženy?

Veľa žien o tom nechce hovoriť, je to prirodzené. V určitom čase je dobré, keď si muž a žena oddelia kúpeľňu, pretože žena sa potrebuje viac o seba starať. Ak chce byť žena pekná a chce mať sviežu pleť, musí navštevovať kozmetiku, masáže a ozdravné centrá. Ja to vidím tak, že po päťdesiatke koža potrebuje výživu. Chodím na procedúry, ktoré vyživujú kožu. Ale stále som to ja. Nepodstupujem invazívne zákroky, že by som sa menila. Sú to zákroky, ktoré vyplnia tvár výživou. Podstupujem to trikrát do roka a bola som aj na „kontúrke“ pier, pretože ako dieťa som mala herpesy a ja vlastne kontúru nemám. Stále si ju kreslím, ale videla som, že existuje nová metóda. Je to skutočne prirodzené.

Kedy to bolo?

Bolo to pred letom. Je to čerstvé. Mám pocit, že mám také ružovejšie pery, ako keď som bola mladá. Pre môj pocit je to veľmi dobré. Som herečka, ktorá ešte bude určite hrať staré ženy alebo budem hrať nejakú „dobovku“, keď musím byť prirodzená. A ja som zástanca, že treba dobre vyzerať, ale sviežo, zdravo a prirodzene. Ani by sa mi na sebe nejaké veľké zákroky nepáčili. Ale keď si chce žena zväčšiť pery, prsia, to je jej vec. Ja však chcem zostať sama sebou a nechcem sa podobať na žiadnu inú ženu.

U dám sa na vek neupozorňuje. Vy ste však tú päťdesiatku spomenuli. Asi sa často stretávate s tým, že na svoj vek nevyzeráte.

Vážim si, že mi to povedia. Ale poviem vám, že je to strašná robota, je to citeľné. Už aj inak človek všetko stíha, ale netreba si to pripúšťať. Niekedy mi hovoria, že robím s mladými a stále mám energiu ako oni. Ja to môžem vyvrátiť. Keď robím s mladými, mám takú depresiu. Nemám vedľa seba rovesníka, a keďže ho nemám, mám pocit, že som skutočne oveľa staršia. Je to tak. (Smiech.) Mňa keď osloví tridsiatnik, už to „nedám“. Radšej 45-ročný alebo s päťdesiatnikom sa porozprávame… Je to klamstvo, že sa cítite mlado pri mladých, ja sa pri nich cítim stará.

Hovoríte o stretnutiach s mladými, ale vnútorne sa predsa na päťdesiatničku necítite. Či sa mýlim?

Vnútorne sa cítim veľmi dobre, pokiaľ mi nič nie je, pokiaľ som zdravá a vidím, že mám robotu. Keď mi ponúkajú robotu, hovorí sa, že vtedy som v kurze. To ma teší a robím pre to všetko. Mohla by som vyzerať ako teta, ktorá má šesťdesiat rokov, ale nechcem tak vyzerať. Hlavne mám syna, ktorému musím byť nejaký sparingpartner, a možno je to aj tým, že keď žena nemá partnera, je taká akčnejšia. Vidím to... Ženy, keď sú šťastné – ja im to závidím, ale v dobrom –, keď majú partnera, sú také pokojnejšie, môžu polovicu vecí vypustiť, lebo muž to urobí, ale ja nemôžem. Ja robím všetko sama.

POKRAČOVANIE NA ĎALŠEJ STRANE

Diskusia