V spoločnosti síce máme ženy, ktoré nám môžu byť príkladom, no čo ich brzdí, aby rozvíjali svoje schopnosti? Rozprávali sme sa o tom so sociologičkou Zorou Bútorovou v našej relácii Dobré správy zo ŽIVOTA. Veľkou prekážkou môže byť nadmerná zaťaženosť žien starostlivosťou o domácnosť a rodinu, takže im ostáva v porovnaní s mužmi oveľa menej času na iné aktivity. Práve preto by si ženy mali vyberať partnera opatrne. Odborníčka varuje, na akých chlapov si treba dávať pozor!

Načrtli ste problém, že ženy sú stále príliš zaneprázdnené domácnosťou, prácou a starostlivosťou o dieťa, ale všimli ste si, že by sa aj o tomto viac hovorilo? Že už sa apeluje na to, aby sa aj muž staral o domácnosť a dieťa? Spozorovali ste posun?

Tento posun je viditeľný. Apely na vyváženejšiu deľbu povinností v rodine zaznievajú najmä z niektorých médií, z občianskeho i akademického prostredia. Sociologické výskumy už dlhší čas dokumentujú príklon verejnosti k partnerskejšiemu modelu, pričom spravodlivejšiu deľbu práce častejšie požadujú vzdelanejší a mladší ľudia, skôr ženy než muži. Treba však rozlišovať medzi deklarovanými normatívnymi predstavami a skutočným správaním. V reálnom živote existuje značná zotrvačnosť, ktorá vyplýva z toho, že vzorce rodinného správania sa odovzdávajú z generácie na generáciu. Neraz sa stáva, že aj ženy profesionálky, ktoré na vlastnej koži zažívajú dvojité zaťaženie prácou a rodinou, odovzdávajú deťom pri výchove škodlivé rodové stereotypy. Napríklad tým, že synov nevedú k tomu, aby sa podieľali na domácich prácach. Veď to poznáme: Ty to nevieš urobiť, ukáž, spravím si to sama. Alebo nech to urobí tvoja sestra, tá je šikovnejšia.

S mladými mužmi odchovanými v duchu tradičnej patriarchálnej výchovy to potom nemajú ich partnerky doma ľahké: spravodlivejšiu deľbu práce si musia doslova vybojovať. Výskumy ukazujú, že skutočne partnerský model deľby povinností v privátnej sfére je zatiaľ na Slovensku pomerne zriedkavý. Bežnejší je skôr model, v ktorom muž vystupuje ako pomocník odbremeňujúci ženu od časti povinností, spravidla tých príjemnejších – vybrať deti zo škôlky, pohrať sa s nimi, pomôcť pri domácich úlohách. Typicky ženské povinnosti zatiaľ spravidla ostávajú doménou žien.

Ale vyzerá to tak, že šanca na zmenu a pokrok tu je. Pochopila som to tak, že treba, aby už rodičia k tomu viedli deti. Napríklad aby chlapec vešal s mamou bielizeň. Zrejme treba začať od rodiča, aby dával deťom zdravý príklad.

Áno, nesporne. A určite je dôležité aj širšie prostredie, v ktorom sa odohráva rodová socializácia – škôlka či škola, kultúra, filmy a knihy pre deti a mládež... Treba všemožne dbať na to, aby dievčatám i chlapcom bola odmalička vštepovaná hodnota rodovej rovnosti a presvedčenie o práve každého človeka na ľudskú dôstojnosť a sebarealizáciu.