nečakané rodičovské povinnosti: Čo sa dialo u nich doma potom?

Toto absolútne nečakala: Adela Vinczeová priznala, ako sa jej príchodom dieťatka zmenil život

Ako si zvyká na rolu mamy? ADELA VINCZEOVÁ priznala, že príchodom bábätka sa jej zmenil život

Jana Homolová

Si súčasťou relácie Hit roka, ktorá vznikla pri príležitosti 30.&nbsp;výročia Slovenskej republiky. Úlohu glosátorky už máš v&nbsp;malíčku, napriek tomu ma zaujíma, či si pred reláciou robíš prípravu alebo máš radšej improvizáciu.

Príprava je do určitej miery dôležitá, ale ja mám problém, že si síce pozriem scenár, kde nás Tomáš Hudák (scenárista, pozn. red.) vždy veľmi pekne navedie na to, o&nbsp;čom by sme mohli hovoriť, napríklad historku k&nbsp;psíkom, k&nbsp;lietaniu, ale keď sa na nakrúcanie pripravujem, skutočne si neviem na nič z&nbsp;toho spomenúť. (Smiech.) 

Za seba teda musím povedať, že mňa celá príprava iba stresuje. Aj sa snažím ľahnúť si napríklad do vane, aby som si navodila príjemnú atmosféru s&nbsp;tým, že mi niečo napadne, ale je to bez výsledku. Potom prídem na nakrúcanie, samozrejme, bez nápadov, preto moja taktika je skákať druhým do reči, vyrušovať a&nbsp;nejakým spôsobom reagovať. A&nbsp;keď ma potom zavolajú zas, hovorím si, že je to ich problém. (Smiech.)

S&nbsp;ktorými glosátormi sa v&nbsp;relácii rada stretneš? Myslím to z&nbsp;toho hľadiska, že ste naladení na rovnakú vlnu, máte možno spoločné zážitky?

Zatiaľ som tam nebola v&nbsp;nejakých divokých kombináciách. Musím sa priznať, že zatiaľ všetci, ktorí vedľa mňa sedeli alebo sedia, sú neskutočne milí. Pán Marián Leško (68) je mimoriadne príjemný človek. Mám rada jeho inteligentný a&nbsp;nenápadný humor v&nbsp;tom zmysle, že človek si ho musí sám dekódovať, pretože nie je na prvú signálnu. Mišo Kubovčík (42) má zas vždy pripravené rôzne príhody. On je vo všeobecnosti takisto veľmi vtipný človek. Ale je pravda, že aktuálne som nakrúcala po dlhom čase so Sajfom (43). Poviem pravdu, že si ani nespomeniem, kedy naposledy sme spolu niečo nakrúcali v&nbsp;televízii. Spolu s&nbsp;nami bol v&nbsp;štúdiu Jožko Vajda (67) a&nbsp;ja som sa veľmi dobre bavila. Ak sa rovnako dobre zabaví divák, som úprimne rada.

A&nbsp;vieš byť vtipná, aj keď nemáš práve svoj deň? Dokážeš nechať problémy zatvorené v&nbsp;šatni, a&nbsp;keď na kamere zasvieti červená, sústrediť sa len na výkon?

Je to veľmi rôzne. Napríklad si myslím, že neviem byť vtipná, ani keď mám svoj deň. Byť vtipný je veľmi subjektívne, teda vnímané z&nbsp;pohľadu človeka, ktorý to počúva a&nbsp;vidí.

A&nbsp;zvyčajne si ani nehovorím, že nemám svoj deň, skôr si hovorím, že nemám svoju chvíľu. Osobne nemám rada, keď si ľudia hneď takto zovšeobecnia celý deň. Zoberme si, že je ešte len 11.30 a&nbsp;ja si poviem, že nemám svoj deň. To potom znamená, že do večera ešte dosť veľa hodín nebudem mať stále svoj deň? Radšej si teda hovorievam, že teraz nemám svoju chvíľu, lebo to ešte nič neznamená. Daný deň sa stále môže zvrtnúť a&nbsp;byť dobrý. Následne sa ne­utápam v&nbsp;tom, že mi niečo je, ale hovorím si: O. k., uvidíme… A&nbsp;tým sa človek odtlakuje, odstresuje, často sa v&nbsp;súvislosti s&nbsp;tým rozplynie aj zdanlivá chmára a&nbsp;zrazu je ten deň naozaj dobrý.

Aké bolo jej dospievanie, túžby a sny? Dozviete sa na ďalšej strane.

V&nbsp;samotných začiatkoch kariéry si nepociťovala stres alebo možno tlak z&nbsp;toho, že si prišla na pódium a&nbsp;ľudia akoby automaticky očakávali, že budeš od prvého momentu vtipná?

Niekedy som dokonca mala v&nbsp;scenári napísané: Adela moderuje humorom sebe vlastným… Áno, je to niekedy určitý tlak a&nbsp;áno, preto vlastne často mám aj stres z&nbsp;akéhokoľvek moderovania, lebo ľudia, respektíve prítomní diváci odo mňa vždy niečo očakávajú. O&nbsp;mne sa hovorí, že som inteligentná, pohotová a&nbsp;sčítaná. To je taká tá trojčlenka, ktorá vás zafixuje, stigmatizuje, a&nbsp;na základe toho potom ľudia majú od vás rôzne očakávania.

Musím sa však priznať, že občas je trošku výhodou, keď poviete hocičo a&nbsp;ľudia si myslia, že je to vtipné, aj keď to vôbec vtipné nie je. (Smiech.) Ale naučila som sa hovoriť si, že každý rok, počas ktorého som v&nbsp;tejto sfére, lebo sa tu cítim dobre a&nbsp;som vďačná za to, že môžem robiť takúto prácu, ma stále ešte niekto niekam volá, že ešte stále niekoho zaujímam a&nbsp;to je super. Takže si idem svoje –&nbsp;na akýsi svoj vnútorný voľnobeh a&nbsp;dokedy to bude, dovtedy to bude…

Keďže relácia mapuje jednotlivé roky od roku 1993 až po súčasnosť, človek si v&nbsp;podstate pripomenie, v&nbsp;akej dobe vtedy žil. Spomenieš si ešte na seba ako na 13-ročné dievča? Aké bolo tvoje dospievanie, túžby, sny?

Ako 13-ročná? Vtedy, to je úplne jasné, som vôbec neriešila nejaké spoločenské udalosti, politiku. To ma vôbec nezaujímalo. Viem, že kde-tu sa skloňoval nejaký Mečiar a&nbsp;že moji rodičia sa hádali so starými rodičmi, ale to bol a&nbsp;je generačný model, ktorý funguje stále. Myslím, že v&nbsp;každom politickom období sa jedna generácia háda s&nbsp;tou druhou. A&nbsp;ja som určite v&nbsp;tom čase bola zaľúbená do nejakého svojho spolužiaka, čo aj bola motivácia, prečo chodiť do školy, a&nbsp;navštevovala som rôzne krúžky, mala som svoje záľuby, kamarátov. Vo všeobecnosti si myslím, že som sa mala dobre. Mala som pekné detstvo aj pubertu. (Úsmev.)

Akú hudbu si na začiatku 90.&nbsp;rokov počúvala?

To, čo fičalo. Počúvalo sa Fun rádio. Boli to hity, ktoré sa potom nahrávali na kazety, a&nbsp;tie sa potom púšťali na diskotékach počas školy v&nbsp;prírode a&nbsp;na lyžiarskom. Samozrejme, na páskach boli v&nbsp;závere nahraté aj nejaké slová rádiových moderátorov alebo rôzne šuchoty. (Smiech.) Takže počúvali sme všetko, čo išlo v&nbsp;rádiu. Nemali sme žiadny iný zdroj ani alternatívu. Podľa mňa všetci počúvali to isté.

A&nbsp;musím sa priznať, že už v&nbsp;tom čase som mala veľmi ­rada Hanu Hegerovú (†89). To bolo ­zaujímavé, že v&nbsp;podstate v&nbsp;puberte som objavila práve túto speváčku. Milovala som jej tvorbu a&nbsp;ona je vlastne jediný interpret v&nbsp;mojej osobnej histórii, na ktorého som si reálne kúpila lístok na koncert.

Adela sa stala hviezdou vďaka Slovensko hľadá SuperStar. Jej spomienky na kasting nájdete na nasledujúcej strane.

Relácia sa aktuálne prelomila cez obdobie milénia, pár rokov nato, konkrétne v&nbsp;roku 2004, si sa stala vďaka Slovensko hľadá SuperStar absolútnou hviezdou. Spomenieš si ešte, ako prebiehal kasting?

Na toto si veľmi dobre pamätám. Konkrétne si spomínam, že som vôbec nevedela, čo je SuperStar. Skrátka, nerozumela som konceptu, ktorý je o&nbsp;tom, že neznámi ľudia spievajú hity známych ľudí. Pripadalo mi to ako „opačný postup“. (Smiech.) Samozrejme, potom som už pochopila fenomén toho celého a&nbsp;to, že je to veľmi dobre vymyslené.

Na samotnom kastingu som bola ako dvojica s&nbsp;Andrejom Bičanom (48) a&nbsp;nebudem ďalej hovoriť, lebo by tu musel byť aj Andrej, aby sa k&nbsp;tomu vyjadril. Poviem len, že som sa na konkurze veľmi nedostala k&nbsp;slovu. (Smiech.) Ale vo všeobecnosti som asi ani nemala vnútorný záujem sa tam dostať, lebo ako som už povedala, vôbec som nevedela, o&nbsp;čo ide. Tento konkurz som teda absolvovala a&nbsp;potom mi povedali, či by som nemohla prísť ešte raz, lebo som sa jednoducho akosi nedostala k&nbsp;slovu a&nbsp;nie som typ človeka, ktorý bojuje. Nasledoval druhý konkurz, kde ma skúšali s&nbsp;Brunom Ciberejom (44), a&nbsp;tak som dlho žila v&nbsp;pocite, že s&nbsp;ním budem moderovať zákulisie šou.

Nakoniec sa objavil Pyco (45) a&nbsp;spomínam si, že noviny boli kŕmené tipmi, kto všetko to bude moderovať. Skloňovali sa mená ako Dara Rolins (50), Andrea Verešová (42), až sme z&nbsp;toho vzišli my dvaja s&nbsp;Pycom. Bola to trošku motanica.

RTVS s&nbsp;príchodom nového generálneho riaditeľa najskôr plánovala rôzne programové zmeny, hovorilo sa aj o&nbsp;konci inak mimoriadne populárnej relácie Milujem Slovensko, ktorá napokon ostala vo vysielacej štruktúre. Potešilo ťa to?

Jasné, toto ma veľmi potešilo, lebo je to práca, ktorú vnímam ako dar. Človek sa chodí hrať do televízie s&nbsp;príjemnými ľuďmi a&nbsp;navyše s&nbsp;Danom Danglom (48), ktorého mám veľmi rada.

Na druhej strane som všetky tieto informácie brala tak, že keby sa Milujem Slovensko zrušilo, tak to tak malo byť. Všetko má svoj vývoj aj svoj koniec. Treba prijať veci také, aké sú. Ja osobne som sama v&nbsp;sebe prijala verziu, že relácia sa už zrejme vysielať nebude, napokon to všetko vypálilo inak, takže každá ďalšia séria, ktorá ešte vznikne, bude pre mňa len bonusom.

Okrem toho moderuješ v&nbsp;Slovenskom rozhlase reláciu Spojky a&nbsp;na programovej Dvojke tolkšou Trochu inak, ktorá nedávno oslávila desať rokov. To je celkom slušné jubileum.

Áno, to je pravda, je to jubileum, aj keď teba povedať, že som v&nbsp;bezpečnom prostredí Dvojky, kde nikto netlačí na nejakú vysokú sledovanosť. Na druhej strane môžem povedať, že tam máme slušné čísla na daný kanál. Relácia už má svojho diváka, dokonca som zistila, že veľa ľudí si ju pozrie z&nbsp;archívu alebo prostredníctvom YouTubu. Teším sa, že takýto priestor dostávam od RTVS. Vďaka patrí Braňovi Šantovi (intendant Dvojky, pozn. red.) a&nbsp;ľuďom, ktorí sú okolo Dana Rabinu a&nbsp;Riška Raimana. Veľmi sa z&nbsp;toho teším.

Ako sa jej zmenil život s nečakaným nástupom rodičovských povinností sa dočítate na ďalšej strane.

Udiala sa ti v&nbsp;živote s&nbsp;Viktorom veľká vec, stali ste sa rodičmi. Ako si zvykáš na tento rodičovský status?

Už v&nbsp;minulosti som mala túto tému v&nbsp;živote veľmi voľne pustenú a&nbsp;hovorila som, že si treba život vážiť taký, aký je, a&nbsp;netlačiť na pílu. Ak teda dieťa nie je v&nbsp;našom príbehu napísané, tak jednoducho nie je, ale ono sa to celé zrazu zmenilo a&nbsp;musím povedať, že je to úplne super. Absolútne som nečakala, že to bude až také super.

V&nbsp;jednom rozhovore si spomenula, keďže bábo prišlo do vašej rodiny úplne nečakane, že vám ostalo veľa pracovných záväzkov, ktoré si musíte splniť. Znamená to, že sa snažíte dotiahnuť všetko, čo bolo naplánované, a&nbsp;nové pracovné ponuky odmietaš?

S&nbsp;Viktorom sa striedame alebo sme s&nbsp;bábom spolu. Hneď ako sa toto celé udialo, sadli sme si spolu, skoordinovali sme si diáre, a&nbsp;čo sa dalo zrušiť, to som zrušila. Čo sa už zrušiť nedalo, lebo veď človek má nejaké záväzky, to som sa snažila našej novej životnej situácii prispôsobiť. To napríklad znamená, že pri nakrúcaní relácie Milujem Slovensko som štáb poprosila, aby sme nahrávali skôr. Keď som potom prišla domov, Viktor mohol ísť do práce.

POZRITE, AKÚ FOTO ZVEREJNIL VIKTOR, NÁJDETE JU V GALÉRII

Dá sa povedať, že všetko sa nám podarilo skoordinovať. Televízna práca naozaj nie je taká náročná. Keď sa to tak vezme, reláciu Trochu inak nakrúcam raz za mesiac. Reláciu 2 na 1 takisto nakrúcam raz za mesiac, porady s&nbsp;Danom Danglom mávame online. Pomedzi to odbehnem do Fun rádia nahrať nejaké rozhovory, niekedy ich naraz nahráme so Sajfom viac, čím si prácu predrobím na mesiac dopredu, a&nbsp;je vybavené. Aj Spojky nahrávam raz za mesiac. Z&nbsp;domu odchádzam naozaj veľmi málo. S&nbsp;Viktorom máme veľmi flexibilný pracovný čas. Okrem toho Viktor je v&nbsp;práci možno desaťkrát do mesiaca, čiže časopriestorové nastavenie, ktoré máme, je veľmi vhodné na to, aby sme mali dieťa.

Zároveň si však jedným dychom dovolím povedať, že k&nbsp;tejto téme sa nebudem viac vyjadrovať z&nbsp;toho dôvodu, že médiá chcú mnoho rozhovorov, ale ja na to aktuálne naozaj nemám ani čas, ani energiu. Okrem toho celá táto téma je veľmi krehká, lebo to celé ešte stále nemáme súdne utrasené. Keď už budem v&nbsp;celom procese zabehnutejšia, vyspatejšia a&nbsp;keď bude všetko isté, ďalšie otázky rada zodpoviem. (Úsmev.)