Jana Homolová

V rámci svetovej reprezentácie Slovenska sme si vďaka našej hlave štátu opäť pripísali plusové body. Zuzana Čaputová odletela v posledný októbrový deň na klimatickú konferenciu COP26 v škótskom Glasgowe (najvýznamnejšie globálne klimatické fórum od prijatia Parížskej klimatickej dohody v roku 2015, pozn. red.), kde sa zišli svetoví lídri, aby prerokovali klimatické zmeny a dôsledky globálneho otepľovania. Slovenská prezidentka chcela na medzinárodnom fóre zastúpiť najmä hlasy mladých ľudí. „Čas je veľmi dôležitý. Je dobré, že sa hlásime k európskym klimatickým cieľom. Naše stratégie a plány však zatiaľ tento záväzok úplne nereflektujú. Preto musíme pridať. Potrebujeme konkrétny a reálny plán, ako klimatické ciele dosiahnuť, aby mladí ľudia v budúcnosti nedoplatili na naše rozhodnutia,“ skonštatovala krátko pred svojou cestou.
Kvôli eliminácii uhlíkovej stopy odmietla použiť vládny špeciál a&nbsp;priletela komerčnou linkou z&nbsp;Viedne. Paradoxné je, že mnohí politici a&nbsp;významní zúčastnení sa na samit prepravili súkromnými lietadlami. Medzi inými aj americký prezident Joe Biden (78), princ Charles (72), britský premiér Boris Johnson (57) či šéf Amazonu Jeff Bezos (57). Podľa Daily Mail spôsobilo asi štyristo osobných prúdových lietadiel na oblohe „dopravné zápchy“, ktoré viedli k&nbsp;tomu, že prázdne lietadlá museli nalietať aj o&nbsp;päťdesiat kilometrov viac, aby si našli miesto pre pristátie.

Ľudia na márnivé správanie prítomných reagovali prostredníctvom sociálnych sietí mimoriadne kriticky. Na uštipačné slová širokých más vo svojom príhovore zareagovala slovenská prezidentka slovami: „Uhlíková stopa lietadiel, ktorými sme prileteli, nesmie byť jediným z&nbsp;výstupov tohtoročnej konferencie.“ Zároveň vyzvala svetové mocnosti, aby prijali konkrétne záväzky. „Máme rôzne štartovacie pozície a&nbsp;cesty rozvoja, ale máme jeden spoločný cieľ: zachovať našu planétu. Poďme podľa toho konať,“ doplnila, čím na seba strhla všetku pozornosť.
Z. Čaputová svetových lídrov vyzvala, aby podnikli rázne kroky pre záchranu planéty. „Teraz alebo nikdy,“ povedala. Nemala pritom na mysli len EÚ, ale aj ďalšie bohaté krajiny, ktoré rovnako nesú zodpovednosť za súčasnú krízu. „Musíme sa na tom podieľať všetci vrátane tých štátov, ktorých najvyšší predstavitelia v&nbsp;Glasgowe nie sú,“ uviedla, narážajúc na Rusko, Čínu či Turecko, ktoré patria k&nbsp;najväčším svetovým producentom skleníkových plynov, no ich zástupcovia na klimatickú konferenciu nedorazili.
Pokračovanie na ďalšej strane...

<h3>Na rovnakej vlne</h3>
Prezidentka mala počas prvých dvoch dní konferencie poriadne nabitý program. Okrem iného viedla bilaterálny rozhovor s&nbsp;britským následníkom trónu princom Charlesom. Ten sa napriek úvodnému prešľapu so súkromným lietadlom riešením klimatickej krízy zaoberá od 70.&nbsp;rokov minulého storočia a&nbsp;svojimi aktivitami dokonca ovplyvnil zvyšných členov britskej monarchie. Zuzana Čaputová s&nbsp;princom Charlesom diskutovala o&nbsp;tom, ako Slovensko a&nbsp;Spojené kráľovstvo prispievajú k&nbsp;ochrane klímy, aj o&nbsp;tom, že naliehavosť klimatickej krízy pociťujú najmä mladí ľudia. Zároveň sa obaja zhodli, že potreba chrániť klímu nepredstavuje iba náklady, ale môže byť spojená aj s&nbsp;veľkými ekonomickými príležitosťami.
Treba napríklad zdôrazniť, že princ Charles sa od roku 1986 aktívne venuje biofarmárstvu. Biopotraviny pestuje na dnes už svetoznámej farme Duchy Home Farm, ktorá sa rozkladá okolo jeho vidieckeho sídla Highgrove v&nbsp;anglickom grófstve Gloucestershire. Nie je žiadne tajomstvo, že srdcovou záležitosťou princa Charlesa nie sú panovnícke povinnosti, ale práve vidiek a&nbsp;farmárčenie, v&nbsp;ktorom je vo svete považovaný za priekopníka. Na svojej farme totiž využíva staré metódy predkov. Týkajú sa pestovania plodín aj chovu domácich zvierat. Všetko pritom prebieha v&nbsp;súlade s&nbsp;prírodou. Charles v&nbsp;roku 1990 dokonca založil spoločnosť, ktorá predáva bioprodukty z&nbsp;jeho farmy, a&nbsp;to pod značkou Duchy Originals.

Od samých začiatkov sa táto firma zameriava na pomoc malým a&nbsp;stredným výrobcom a&nbsp;všetky jej zisky putujú na charitatívne účely. Funguje úplne oddelene od vojvodstva Cornwall, čo je súkromný majetok, z&nbsp;ktorého má princ z&nbsp;Walesu ročný príjem. Charles opakovane tvrdí, že je viac ako nutné zlepšiť naše životné prostredie a&nbsp;ozdraviť pôdu, lebo „za posledných sto rokov sme ich zničili“. Zároveň tvrdí, že v&nbsp;udržateľnom biofarmárstve je budúcnosť ľudstva. Zaujímavosťou je, že v&nbsp;tomto smere nepomáha len vlastnej krajine, ale napríklad aj Rumunsku, ktoré ho očarilo. Od roku 1998 navštevuje jeho región Transylvániu, kde kúpil viacero starých farmárskych usadlostí a&nbsp;založil nadáciu na podporu tamojších roľníkov.
Za svoje farmárske metódy však nebol princ len glorifikovaný, naopak, dlhé roky musel čeliť silnej kritike. Mnohí ho považovali za spiatočníka, nepriateľa pokroku či dokonca naivného človeka. V&nbsp;priebehu troch desaťročí však ovplyvnil mnoho britských konkurenčných farmárov. „Je to muž s&nbsp;obrovskou víziou,“ uviedol na princovu adresu v&nbsp;minulosti riaditeľ britského združenia vlastníkov pôdy Patrick Holden a&nbsp;zároveň doplnil: „Už v&nbsp;70. rokoch princ Charles hovoril o&nbsp;kríze životného prostredia, v&nbsp;80. rokoch začal s&nbsp;biofarmárstvom ako s&nbsp;riešením na vytvorenie udržateľnejšieho poľnohospodárstva. Natoľko predstihol dobu, že ho vtedy odmietali. A&nbsp;v&nbsp;niektorých prípadoch ho odmietajú aj dnes,“ doplnil P. Holden.
Pokračovanie na ďalšej strane...

Či sa britský následník trónu pri spoločnej debate so slovenskou hlavou štátu dotkol v&nbsp;rámci ochrany klímy a&nbsp;z&nbsp;toho vyplývajúcich nových ekonomických príležitostí aj tejto témy, nie je jasné. Isté je, že Charles ani Zuzana Čaputová nevedú len prázdne reči, ale v&nbsp;rámci ochrany životného prostredia pristupujú ku konkrétnym činom a&nbsp;krokom. Len na pripomenutie, pred prezidentkiným nástupom do úradu v&nbsp;roku 2019 začala jej kancelária spolupracovať s&nbsp;Inštitútom cirkulárnej ekonomiky na projekte Prezidentská kancelária bez odpadu. „Projekt je dlhodobý. Keďže ochrana životného prostredia je jedna z&nbsp;kľúčových priorít pani prezidentky, chce, aby bol Prezidentský palác v&nbsp;tejto oblasti príkladom aj pre ďalšie štátne inštitúcie,“ povedal pre Život prezidentkin hovorca Martin Strižinec. Kancelária hlavy štátu tak nabehla na nový trend, vo svete známy ako „zero waste“, teda nulový odpad, keďže časy, keď sa recyklácia považovala za najlepší možný spôsob šetrenia životného prostredia, sú nenávratne preč.

Len pri zero waste to však neostalo. V&nbsp;nádherných záhradách paláca minulý rok pribudli včelie úle. „Pokiaľ nebudú včely, nebudú stromy, nebudú kvety a&nbsp;nebudeme ani my, preto je dôležité včely chrániť a&nbsp;dávať im priestor na existenciu,“ povedala prezidentka. Mestské včely v&nbsp;záhrade Prezidentského paláca zniesli prvý med v&nbsp;septembri. „Vytočili sme osem kilogramov medu. Istá časť sa nechala včelám na zazimovanie,“ odkázali nám z&nbsp;prezidentkinej kancelárie. Získaný med tak slúži ako dar pre prezidentov. Ako prví ho dostali prezident Rakúska a&nbsp;prezident Chorvátska priamo z&nbsp;rúk Zuzany Čaputovej.
Prezidentka sa okrem iného snaží eliminovať uhlíkovú stopu na svojich pracovných cestách, čo dokázala aj svojím príchodom na nedávnu klimatickú konferenciu, a&nbsp;príkladom by mohla byť aj ženám, ktorých šatníky doma praskajú vo švíkoch. Zuzana Čaputová nemá problém s&nbsp;recykláciou svojho šatníka. Obľúbené šaty jej dvorný návrhár prešíva na viacero spôsobov.
Pokračovanie na ďalšej strane...

<h3>Padli si do oka</h3>
Na slávnostnej recepcii v&nbsp;rámci samitu sa prezidentka SR mala možnosť rozprávať aj s&nbsp;vojvodkyňou z&nbsp;Cambridgea (39), ktorej spolu s&nbsp;princom Williamom rovnako záleží na záchrane našej planéty. Manželskú dvojicu k&nbsp;ekologickému aktivizmu inšpiroval práve vizionársky princ Charles. Dva týždne pred konferenciou William za prítomnosti Kate odovzdával v&nbsp;Londýne ceny Earthshot za inovatívne riešenia problémov súvisiacich s&nbsp;klimatickou zmenou. Ocenenie získali projekty z&nbsp;Kostariky, Talianska, Bahám či z&nbsp;Indie, každý v&nbsp;hodnote milión libier. V&nbsp;krátkom filme, ktorý nakrútili práve kvôli ceremónii, William povedal, že opatrenia, ktoré sa rozhodneme alebo nerozhodneme prijať v&nbsp;najbližších desiatich rokoch, určia osud našej planéty. „Desaťročie sa nezdá dlhé, no ľudstvo už pozoruhodne ukázalo, že dokáže vyriešiť neriešiteľné. Budúcnosť si určíme sami. A&nbsp;ak sa do toho pustíme, nič nie je nemožné,“ vyhlásil. Toto ocenenie chce William udeľovať každý rok počas spomínaných desiatich rokov.

Britská kráľovská rodina sa za posledné obdobie k&nbsp;otázke životného prostredia opakovane vyjadruje. Jej zainteresovanosť v&nbsp;tejto oblasti je sympatická aj slovenskej prezidentke. „Viacerí členovia britskej kráľovskej rodiny v&nbsp;posledných týždňoch vyjadrili nespokojnosť s&nbsp;nečinnosťou svetových lídrov v&nbsp;krokoch proti pokračujúcej klimatickej zmene,“ uviedla prezidentka Čaputová a&nbsp;narážala tým aj na videopríhovor zdravotne indisponovanej britskej kráľovnej Alžbety II., ktorá prítomným do Glasgowa odkázala, že namiesto slov už nastal čas na činy. K&nbsp;tejto téme sa nedávno vyjadril aj princ William, keď vyzval, aby sa svetoví miliardári namiesto ciest do vesmíru sústredili na záchranu našej planéty. Z. Čaputová navyše priznala, že s&nbsp;britskými monarchami ju spája aj niečo viac. „Okrem aktivít súvisiacich s&nbsp;ochranou životného prostredia nás spája téma duševného zdravia, v&nbsp;ktorej sa princ William a&nbsp;vojvodkyňa Kate angažujú. Sledujem ich aktivity a&nbsp;sú pre mňa inšpiráciou,“ uzavrela.