Poznáte pentelku či zmizík? Penkalu Chorváti pokladajú za svojho rodáka. Dal si zaregistrovať vynález mechanickej ceruzky, uspel aj s vylepšeným patentom na plniace atramentové pero a zaregistrovali mu ešte viac ako 70 ďalších vynálezov.

Históriu, dejiny a osudy „osôb a ich obsadenia“ píšu neustále hlavne víťazi. Podaktorých zatienia šikovnejší, ktorí nájdu kratšiu cestu do patentovaného úradu. Historici uvádzajú, že už v roku 1887 Nikola Tesla objavil „röntgenové“ lúče. O osem rokov neskôr ich nazvali po „znovuobjaviteľovi“ fyzikovi Röntgenovi. O tom, ako v roku 1903 mali bratia Wrightovci za sebou prvý let strojom ťažším než vzduch, sa vie. Vo vtedajšom Prešporku sa Ján Bahýľ, vynálezca vrtuľníka, vzniesol s prototypom do výšky jeden a pol metra, dva roky nato preletel už vyše 1 500 metrov vo výške štyri metre.

Medzinárodný vzduchoplavebný úrad mu pokus zaprotokoloval. J. Bahýľ s majiteľom fabriky na koče a vozy A. Marshallom postavil prvý automobil na benzínový pohon na Slovensku. Ale boom, druhú technickú revolúciu, poznačili na prelome dvoch storočí osudy niektorých ľudí, ktorí predbehli dobu. Nikola Tesla, v USA emigrant, technický génius, skončil biedne a umrel. Veru, nie každý talentovaný vynálezca má na ružiach ustlané. A rodáci o niektorých ani netušia. Od roku 1943 platný patent Lászlóa Bíróa ovplyvňuje náš každodenný život. Vtedy s mechanikom Andorom Goyom priviedli na svet guľôčkové pero – prepisovačku.

Na rozdiel od iných dokázali na svojich vynálezoch zarobiť. Príkladom je aj Slavoljub Eduard Penkala, od roku 1904 kráľovský technický inšpektor rakúsko-uhorského ministerstva financií zodpovedný za východnú časť mocnárstva. Pozícia porovnateľná s členom vlády – ministrom. Eduard Penkala sa narodil 20. apríla 1871 v Liptovskom Svätom Mikuláši, kde aj skončil základnú školu. Jeho otec geodet Franjo Penkala pochádzal z Poľska, na Liptov prišiel stavať železnicu. Mama Maria, rodená Hannelová, bola Holanďanka.

Blízky priateľ Iso Kršnijan na Penkalovom pohrebe v smútočnom prejave povedal: „Tvorca pera nechal svoje meno na večnosť. “
Zdroj: Archív MJK a mesta Záhreb

Pentelky bez Penkalu?

V chorvátskom Záhrebe prosperuje firma, ktorú S. E. Penkala založil. Pod značkou TOZ Penkala International d.o.o. funguje dodnes. Patenty na perá s dávkovaným atramentom vynachádzali už i na konci 19. storočia, no v praxi sa neuplatnili. Penkala s obchodným duchom bol úspešnejší. Už v roku 1906 získal patent na plniace pero. Na konte má i vyše 70 vynálezov – z každého rožka troška. „Ale plniace atramentové pero spolu s automatickou ceruzkou a iné písacie pomôcky boli v tom čase revolučnými novinkami,“ myslí si riaditeľ Múzea Janka Kráľa (MJK) v Liptovskom Mikuláši Jaroslav Hric. Pred časom inštaloval výstavu v tomto meste, kde sa S. E. Penkala narodil.

Ukázalo sa, že krajania o vynálezcovi veľa nevedia. A výstava? Kto chcel, pochopil, že dovtedy zaužívané písanie husím brkom je minulosťou. Vynález ovplyvnil dejiny civilizácie. Viete si predstaviť, ako pred sto rokmi spisuje A. Einstein teóriu relativity s brkom v ruke? Talentovaný húževnatý Penkala mal byť po­dľa želania rodičov lekárom. Počas štúdií chémie na kráľovskej vysokej škole technickej v Drážďanoch spoznal budúcu manželku Emily a po ich skončení sa spolu presťahovali do Záhrebu, kde sa zrodili skoro všetky Penkalove vynálezy.

Článok pokračuje na ďalšej strane...

Diskusia