Svoju novinársku kariéru som začínal v roku 1995 v rodnom Brne, aby som v nej potom pokračoval na Slovensku. Až do roku 2007, kedy sa môj život spojil so Životom, som sa ako redaktor venoval predovšetkým športovému spravodajstvu a publicistike, dnes sa v rámci nášho magazínu zaoberám podstatne širšou ponukou tém v stredoslovenskom regióne. Najkrajším bonusom tejto práce je fakt, že sa stretávam so stále novými, častokrát veľmi inšpiratívnymi ľuďmi a rozširujem si svoj všeobecný rozhľad. Čo viac s môže človek od svojho povolania želať? Hoci aj v ňom niekedy prežívam ťažšie chvíle, doteraz ma neomrzelo a verím, že to tak ešte nejaký čas zostane.

Richard Budín

Nebyť vážneho zásahu osudu, život tejto sympatickej rodinky z&nbsp;malej obce Gočovo v&nbsp;gemerskom regióne by zrejme vyzeral celkom inak. V&nbsp;niečom by bol možno bohatší a&nbsp;bezstarostnejší, ale na druhej strane by Martin a&nbsp;Erika Kračunovci o&nbsp;veľa radostí a&nbsp;emotívnych chvíľ prišli. Ich dcéra Vanda ukazuje svoju izbu plnú pohárov a&nbsp;medailí, ktoré vybojovala na plaveckých pretekoch doma aj v&nbsp;zahraničí. Dokonca sa pochváli, že má frajera! A&nbsp;nie hocikoho – veď aj westernový jazdec Filip Graňo, ktorého sme pred časom navštívili tiež, patrí v&nbsp;kategórii športovcov s&nbsp;Downovým syndrómom medzi svetovú extratriedu.

Spočiatku nič nenasvedčovalo tomu, že by Vanda nemala prísť na svet zdravá. <em>„Tehotenstvo bolo v&nbsp;poriadku, krvné testy v&nbsp;norme. Až po pôrode, ktorý prebehol predčasne, si lekári všimli, že niečo nie je v&nbsp;poriadku. Testy napokon potvrdili Downov syndróm. Mne osobne trvalo asi rok, kým som sa s&nbsp;týmto faktom vyrovnala. Samozrejme, prišlo aj na porovnávanie, ako sa Vanda vyvíja oproti zdravým deťom, a&nbsp;na otázky prečo. Ako však išiel čas, videli sme, že sa to dá. Päťkrát denne sme cvičili Vojtovu metódu a&nbsp;odmalička sme sa snažili Vandu čo najviac integrovať. Škôlku aj základnú školu absolvovala medzi zdravými deťmi, učivo sme doma stíhali dobiehať. Až na druhom stupni v&nbsp;Nižnej Slanej využívala pomoc asistentky,“</em> hovorí Vandina mama Erika.

ĎALŠIE FOTOGRAFIE VANDY KRAČUNOVEJ A JEJ RODINY NÁJDETE V GALÉRII

Ako desaťročná sa naučila základy plávania tak, aby sa neutopila. O&nbsp;štyri roky neskôr, hoci plánované to určite nebolo, začala svoju úspešnú športovú kariéru. <em>„Keďže deti s&nbsp;takouto diagnózou majú tendenciu zaobľovať sa, vraveli sme si, že skúsime nejaký šport. V&nbsp;Trenčíne vtedy organizovali plavecké preteky pre deti s&nbsp;Downovým syndrómom, tak sme ju prihlásili a&nbsp;hneď sa jej podarilo vyhrať jej kategóriu. Keďže sa jej to zapáčilo, dohodli sme sa, že bude robiť plávanie súťažne,“</em> hovorí Martin Kračun, ktorý sa vtedy začal obzerať po najbližšom bazéne. Keďže v&nbsp;Rožňave nie je, voľba padla na Spišskú Novú Ves a&nbsp;tamojší klub s&nbsp;trénerkou Elenou Stankovou, ktorá Vandu zobrala na individuálne tréningy.

Takto sa navzájom spoznávali štyri roky, až kým neprišla pandémia koronavírusu. Tá znamenala vo Vandinej kariére akýsi predel.<em> „Plaváreň v&nbsp;Spišskej Novej Vsi ostala dlhšie zavretá, aj z&nbsp;dôvodu rekonštrukcie. Výpadok tréningu vo vode sme riešili tak, že sme kúpili neoprén, sprievodný čln a&nbsp;plávali sme v&nbsp;nádrži v&nbsp;Teplom Vrchu,“ </em>vracia sa Martin Kračun do pomerne dobrodružného obdobia. V&nbsp;tom čase už jeho dcéra patrila vo svojej kategórii medzi absolútnu svetovú špičku. V&nbsp;roku 2019 sa stala dvojnásobnou zlatou medailistkou na svetových letných hrách Špeciálnych olympiád v&nbsp;Abú Zabí, kde sa predstavilo 7 500 športovcov zo 192 krajín. Rodičia to všetko aj s&nbsp;patričnými emóciami vychutnali naživo.

<strong>Článok pokračuje na ďalšej strane.</strong>

Cez týždeň sa Vanda vzdeláva v&nbsp;Spojenej škole internátnej v&nbsp;Levoči, kde s&nbsp;ňou trávi čas aj otec. <em>„Práve takú školu, kde pri nej môžem byť a&nbsp;kde je v&nbsp;dosahu plaváreň, som hľadal,“</em> vysvetľuje Martin Kračun, ktorý si medzičasom urobil plavecké trénerské skúšky a&nbsp;môže tak dcéru viesť sám. Jeho manželka pracuje ako opatrovateľka v&nbsp;Rakúsku, chodí tam na dvoj- alebo trojtýždňovky. Až do vypuknutia pandémie mohla byť v&nbsp;čase voľna so zvyškom rodinky na internáte, potom to už však nebolo možné. <em>„Keď sa chceme vidieť viac, nájdem si v&nbsp;Levoči ubytovanie mimo internátu,“</em> opisuje Erika nie práve všedný život vynútený okolnosťami. Od začiatku razili filozofiu, že jeden musí robiť (aj zarobiť) tak, aby dokázal uživil rodinu. <em>„V&nbsp;minulosti som pracovala ako zdravotná sestra v&nbsp;rožňavskej nemocnici, kde bol príjem, aký bol. S&nbsp;manželom sme si hľadali prácu súčasne, išli sme na pohovor a&nbsp;napokon to vyšlo na mňa,“ </em>dodáva. Úlohou jej mužskej polovičky je intenzívna starostlivosť o&nbsp;Vandu. Popri škole štyrikrát týždenne plavecký tréning v&nbsp;Spišskej Novej Vsi, k&nbsp;tomu posilňovňa a&nbsp;príprava na suchu.

Keďže pretekov Špeciálnych olympiád nie je veľa, často sa v&nbsp;bazéne stretáva so zdravými.<em> „Za rovesníkmi, samozrejme, výrazne zaostáva, ale napríklad na krajských majstrovstvách je výhoda, že pretekárov delia do rozplavieb podľa dosiahnutých časov. Vanda tak súťaží medzi mladšími a&nbsp;oni ju potiahnu – nielen v&nbsp;bazéne. Prebieha taká vzájomná inklúzia, keď si zvykajú na to, že je iná. Stalo sa, že zaostala v&nbsp;pretekoch a&nbsp;deti pri doplávaní tlieskali, povzbudzovali ju. Takisto ju prijali na tréningoch. Funguje to obojstranne pozitívne,“</em> je presvedčený Vandin otec. Krátko po našej návšteve sa chystala na inkluzívnu štafetu postihnutých so zdravými, zúčastnila sa na štafetovom triatlone pretekárov s&nbsp;rôznou formou znevýhodnenia, kde absolvovala plavecký úsek.

V&nbsp;najbližšom období má talentovaná športovkyňa pred sebou hneď niekoľko cieľov. V&nbsp;máji ide na preteky na Maltu, v&nbsp;júni sa predstaví na národných letných hrách Špeciálnych olympiád v&nbsp;Banskej Bystrici a&nbsp;krátko nato aj na európskych hrách hendikepovanej mládeže Emil Open v&nbsp;Brne. Súťaž v&nbsp;Banskej Bystrici bude zároveň kvalifikáciou na budúcoročný vrchol v&nbsp;podobe svetových letných hier Špeciálnych olympiád v&nbsp;Berlíne. Hoci Vanda momentálne sústreďuje podstatnú časť svojho času na plaveckú kariéru, pokroky robí aj vo vzdelávaní. Po skončení odboru služieb a&nbsp;domácich prác sa teraz učí za čalúničku, vie háčkovať, štrikovať, vyšívať, dokonca aj variť. <em>„Oco mi ako šéfkuchár pomáha. Najlepšie zvládnem mexický guláš,“ </em>rozhovorila sa po krátkom čase osmeľovania. Spočiatku z&nbsp;nás mala trocha trému.

Aby mala Vanda čo najlepšie podmienky na plaveckú kariéru, jej otec v&nbsp;roku 2020 založil občianske združenie Vanda Team. Môže tak financovať jej prípravu najmä z&nbsp;príjmov prostredníctvom dvoch percent z&nbsp;daní, popritom hľadá sponzorov a&nbsp;prihlasuje dcéru do rôznych grantov. Zdá sa, že pomaly, ale isto sa našim reprezentantom s&nbsp;intelektuálnym znevýhodnením dostáva väčšej pozornosti. <em>„Vôbec prvýkrát sa dočkali odmien za medaily na hrách v&nbsp;Abú Zabí, kde Vanda za dve zlaté medaily získala 1 100 eur. Potešila aj sponzorská jednorazová odmena pre členov top tímu,“</em> opisuje Martin Kračun prvé lastovičky smerujúce k&nbsp;tomu, aby sa športovci z&nbsp;tejto kategórie aspoň trocha priblížili podmienkam vytvoreným napríklad pre paralympionikov.

<p><strong>O&nbsp;ich skvelej práci sa presvedčil na vlastné oči. Špeciálne olympiády Slovensko nedávno navštívil jeden z&nbsp;najvyšších predstaviteľov celej organizácie, prezident pre Európu a&nbsp;Euráziu David Evangelista. Pri príležitosti svojej návštevy poskytol rozhovor pre Šport24.sk.</strong></p>
<h3>&nbsp;</h3>
<h3>Prečo ste sa rozhodli navštíviť Slovensko?</h3>
<p>&nbsp;</p>
<p>Prišiel som navštíviť Špeciálne olympiády Slovensko a&nbsp;poďakovať im za ich snahu, ťažkú prácu, odhodlanie a&nbsp;líderstvo. Samozrejme, stretol som sa aj s&nbsp;mnohými športovcami, pričom mnohí z&nbsp;nich sú noví, keď­že ide o&nbsp;utečencov z&nbsp;Ukrajiny.</p>
<p>&nbsp;</p>
<h3>Čo ste počas návštevy stihli?</h3>
<p>&nbsp;</p>
<p>Zažil som toho veľa. Špeciálne olympiády Slovensko sú skvelá národná organizácia, ktorá je nesmierne aktívna, nielen pokiaľ ide o&nbsp;činnosť a&nbsp;marketing. Vybudovali si impozantnú sieť kontaktov medzi firmami, filantropmi, vládou, občianskou spoločnosťou či médiami. Vedel som, že to bude aktívna návšteva, hneď po príchode sme sa stretli s&nbsp;ukrajinskými deťmi s&nbsp;intelektuálnym znevýhodnením a&nbsp;ich rodičmi. Stretli sme aj s&nbsp;politickými zástupcami a&nbsp;s&nbsp;advokátkou, ktorá je veľkým fanúšikom Špeciálnych olympiád. Následne sme mali večeru, na ktorej som stretol množstvo športovcov, ich rodiny a&nbsp;trénerov. Za ten krátky čas sme stihli veľmi veľa a&nbsp;už sa nemôžem dočkať, kedy sa znova vrátim na Slovensko.</p>
<p>&nbsp;</p>
<h3>Ako hodnotíte prácu Špeciálnych olympiád Slovensko?</h3>
<p>&nbsp;</p>
<p>Je nesmierne inovatívna. Keď podporujete populáciu, ktorá nemá hlas, musíte riskovať a&nbsp;byť tvrdí. Každý si o&nbsp;tejto organizácii myslí, že je fajn a&nbsp;kvázi jemná, keďže pomáha znevýhodneným deťom. Pravda však je, že Špeciálne olympiády sú tvrdé hnutie, ktoré musí riskovať. Máme skvelých lídrov aj tu na Slovensku a&nbsp;nemôžeme v&nbsp;tom poľaviť, až kým ľudia neuvidia, s&nbsp;akými talentovanými a&nbsp;skvelými ľuďmi pracujeme.</p>
<p>&nbsp;</p>
<h3>Dá sa porovnať práca Špeciálnych olympiád na Slovensku s&nbsp;inými krajinami?</h3>
<p>&nbsp;</p>
<p>Každá krajina má špecifiká, ale myslím si, že krajiny z&nbsp;celého sveta si môžu od Slovenska brať príklad a&nbsp;učiť sa od tejto organizácie vďaka prístupu, aký má. Ak sa pozriete na jej prácu a&nbsp;na to, čo všetko robí, je to taký balans medzi ľudskosťou a&nbsp;húževnatosťou. Vidíte obrázky detí, ako sa hrajú s&nbsp;loptou, ale potom vidíte športovcov, ktorí plávajú v&nbsp;olympijskom bazéne a&nbsp;dávajú do toho všetko. A&nbsp;to napriek tomu, že týmto ľuďom hovoríme, že sú intelektuálne znevýhodnení.</p>
<p>&nbsp;</p>
<h3>Čo pre túto organizáciu zmenila vojna na Ukrajine?</h3>
<p>&nbsp;</p>
<p>Myslím si, že konflikt zmenil situáciu na celom svete. Veľa sa zmenilo aj pre nás, pretože čelíme masívnej migrácii vrátane detí s&nbsp;intelektuálnym znevýhodnením s&nbsp;ich rodinami a&nbsp;je pochopiteľné, že sme na to neboli pripravení. Nečakali sme však ani takú ochotu, akú ukázali Špeciálne olympiády na Slovensku, v&nbsp;Poľsku, Moldavsku, Rumunsku a&nbsp;iných krajinách.</p>
<p>&nbsp;</p>
<h3>Je pravda, že slovenská organizácia dostala peniaze na pomoc so začlenením ukrajinských detí do športových aktivít a&nbsp;na ich podporu?</h3>
<p>&nbsp;</p>
<p>Áno, aj týmto spôsobom by som sa chcel poďakovať Lions Clubs International Foundation z&nbsp;Chicaga, jednej z&nbsp;hlavných nadácií a&nbsp;podporovateľov Špeciálnych olympiád. Vďaka jej štedrej dotácii sme mohli podporiť aj Špeciálne olympiády na Slovensku. Príbehy, ktoré počúvame od ľudí z&nbsp;Ukrajiny, sú šokujúce. Viem, že nerobíme dostatočne veľa, ale robíme aspoň niečo a&nbsp;možno toto málo prispeje k&nbsp;tomu, aby sme dosiahli to, čo považujeme za dostatočné, a&nbsp;aby znova nastal mier.</p>
<p>&nbsp;</p>
<h3>Bez ohľadu na situáciu na Ukrajine, aké sú najväčšie výzvy, ktorým Špeciálne olympiády čelia?</h3>
<p>&nbsp;</p>
<p>Ľahostajnosť v&nbsp;rámci celej spoločnosti. Vyzývam každého aj na Slovensku, aby si zašportoval s&nbsp;našimi športovcami, zatancoval ako ja a&nbsp;zažil tú skúsenosť na vlastnej koži. A&nbsp;potom mi povedzte, že vás toto nijako nezmenilo. Svet zúfalo potrebuje nejakú inšpiráciu, len sa pozrite okolo – máme tu stále koronavírus, vojnu na Ukrajine, infláciu, problémy v&nbsp;zdravotníctve. Silou športu je ukázať svetu, že existuje lepšia cesta.</p>
<p>&nbsp;</p>
<h3>Stále tu máme pandémiu koronavírusu. Ako tá zmenila celú túto organizáciu?</h3>
<p>&nbsp;</p>
<p>Pandémia ukázala, ako skutočné odlúčenie vyzerá. Nikto však netrpel viac ako ľudia s&nbsp;intelektuálnym znevýhodnením, pretože ide o&nbsp;ľudí, ktorí boli prehliadaní a&nbsp;izolovaní už pred tým, ako celá pandémia vypukla. Navyše pre pandémiu nemohli robiť veci, ktoré im robia radosť – nedalo sa športovať, stretávať sa, vytvárať nové priateľstvá a&nbsp;chodiť von.</p>
<p>&nbsp;</p>
<h3>Prečo je podľa vás dôležité vložiť dôveru do ľudí s&nbsp;intelektuálnym znevýhodnením?</h3>
<p>&nbsp;</p>
<p>Lepšia otázka je, prečo nevložiť. To sa pýtam po celom svete. Ľudia s&nbsp;intelektuálnym znevýhodnením sa každý deň zobúdzajú do izolácie, robia si z&nbsp;nich žarty, v&nbsp;škole ich šikanujú, odopierajú im poriadnu zdravotnú starostlivosť a&nbsp;mnoho ďalších vecí. A&nbsp;napriek tomu, keď ich stretnete, dostane sa vám najvrelejšie prijatie. Vyzvú vás, aby ste si s&nbsp;nimi zatancovali, zahrali sa alebo najedli. Nikto z&nbsp;nás nie je taký silný. Takže otázka nie je, prečo by som mal do nich vložiť svoju dôveru, ale prečo ich svet stále tak odstrkáva.</p>
<p>&nbsp;</p>
<h3>Hovoríme o&nbsp;unikátnom projekte, ktorý pomáha takýmto deťom. V&nbsp;akých aspektoch sa dokážu zlepšiť a&nbsp;napredovať?</h3>
<p>&nbsp;</p>
<p>Ľudia s&nbsp;intelektuálnym znevýhodnením čelia veľkým výzvam. Len ťažko môžu tušiť o&nbsp;svojom talente a&nbsp;prednostiach, keď dovtedy nemali šancu otestovať si ich a&nbsp;nikto o&nbsp;nich nejavil záujem. To, čo my považujeme za samozrejmé, je tejto skupine ľudí odopierané. Špeciálne olympiády sa im snažia pomáhať s&nbsp;mnohými vecami. Učíme ich vyhrávať aj prehrávať, pretože každý rád vyhráva, ale rovnako dôležité je vedieť prehrávať. Pred šiestimi rokmi na Slovensku mali Špeciálne olympiády šesť športov, dnes je to 22. Takéto deti sa môžu ohromne zlepšovať, ale potrebujú na to príležitosť, aby mali na niečo také vôbec priestor.</p>
<p>&nbsp;</p>
<h3>Považujete tieto veci za najväčší benefit Špeciálnych olympiád?</h3>
<p>&nbsp;</p>
<p>Nemôžem hovoriť za celú organizáciu, poviem to preto len za seba. Pre mňa je najväčším benefitom, že som sa naučil viac o&nbsp;sebe, o&nbsp;tom, kým chcem byť a&nbsp;kým ešte nie som. A&nbsp;to všetko vďaka lekciám s&nbsp;takýmito deťmi.</p>

Príklad pre celý svet

Od roku 2017 nastal podľa jeho slov v&nbsp;organizácii Špeciálne olympiády Slovensko pozitívny pokrok.<em> „Prišla súčasná národná riaditeľka Eva Gažová, ktorej pomáhajú aj známe športovkyne – rýchlostná kanoistka Martina Gogolová (rodená Kohlová) či plážová volejbalistka Dominika Nestarcová. Samozrejme, zostáva vyriešiť ešte veľa vecí, aby sa veci posunuli k&nbsp;ideálu,“</em> hovorí Martin Kračun za všetkých športovcov, ktorých spoločné heslo znie:<em> „Nechajte ma vyhrať. Ak nemôžem vyhrať, nechajte ma aspoň sa o&nbsp;to statočne pokúsiť...“</em> Vande sa to nielen v&nbsp;bazéne darí na jednotku.<br>