V sobotu večer okolo dva­dsiatej hodiny v obci Biely Kostol v okrese Trnava v jednom v podkrovných bytov vybuchol plyn. Majiteľ bytu výbuch neprežil. Dom, kde sa nachádzalo šesť bytov, je dnes neobývateľný. Skazu dokonalo niekoľkodňové vytrvalé daždivé a veterné počasie. Do bytov sa dostala voda. Ľudia našťastie stihli zo svojich domovov krátko po výbuchu ujsť. Jedného z majiteľov poškodených bytov Lukáša Lihana, ktorý pracuje ako policajt v Cíferi, práve v deň, keď sme boli v Bielom Kostole, prepustili z nemocnice. Lieči sa z vážnych zranení, lekári nevylučujú operáciu oka.

Môj koniec

Lukáš sa spolu s manželkou nasťahoval do Bieleho Kostola pred dvoma rokmi. Tak ako väčšine mladých rodín im s novým bývaním pomohla banka formou hypotekárneho úveru. „Žili sme tak ako iní mladí. Šetrili sme, zvažovali sme každú položku pri nákupoch. Postupne sme si budovali domov, kupovali zariadenie, venovali sme tomu čas po práci. Máme 16-mesačného syna. Za posledné peniaze sme mu kúpili bazén. Práve som ho napúšťal vodou v záhrade, ktorá patrí k bytu. Bolo šťastím v nešťastí, že som počúvol manželku. Chcel som totiž syna vziať so sebou do záhrady, nech sa teší z nového bazéna. Manželka oponovala, že vonku je už chladno. Ktohovie, čo by s jeho malým telom bola urobila tlaková vlna, keby bol so mnou. Nechcem na to ani pomyslieť,“ opisuje Lukáš.

Bolo krátko po dvadsiatej hodine večer, keď v podkrovnom byte vybuchol plyn. „Zrazu som vyletel do vzduchu, tlaková vlna ma vymrštila, letel som asi dva až tri metre. Potom prišiel ďalší výbuch. Videl som, ako sa doslova trhajú steny bytovky. Všade navôkol lietali úlomky tehál, škridlíc. Triafalo ma to, nedalo sa tomu vyhnúť. Moja prvá myšlienka bola utekať do bytu a pomáhať manželke a synovi. Lenže tlaková vlna bola taká silná, že mi bránila pohnúť sa z miesta. Myslel som si, že je to môj koniec, že zomriem.“

Článok pokračuje na nasledujúcej strane