Almenland vo voľnom preklade z nemčiny znamená alpská krajina. Miestni k tomu dodávajú ešte jeden prívlastok – schovaná. Je to skutočne tak. Do tohto kúta Štajerska to nie je od slovenských hraníc ďaleko, zhruba 180 kilometrov po diaľnici a zvyšných 50 po kľukatých cestách ťahajúcich sa do kopcov.

Bez stálych obyvateľov

Teichalm je nielen lyžiarske stredisko, ale aj jedna z najväčších súvislých pastvín v Alpách. Niektorí dedinu volajú srdce Almenlandu. Obec nemá žiadneho stáleho obyvateľa. Neznamená to však, že je prázdna. Všetci prítomní sú buď turisti, alebo pracujúci. Pred tým, ako sa na lúkach a kopcoch začali pásť kravy, ovce i kozy, toto miesto bolo bohaté na kremeň a vápno. Keď prírodu od nich vyčistili, nastúpili farmári.

Poľnohospodárstvom sa zaoberali aj predkovia rodiny Piererovcov. Len čo z predaja svojich produktov zarobili prvé peniaze a naskytla sa príležitosť kúpiť tesne nad dedinou jeden z opustených domov, chopili sa príležitosti. V tom čase zrejme nikto z nich netušil, že založia tradíciu rodinného podnikania pre ďalšie generácie. „Pamätám si, že keď napadol sneh, všetci utekali lyžovať alebo len tak sa spúšťať na saniach na kopec Heulantsch. Veľká radosť netrvala dlho, lebo tam stále fúkal silný vietor, a tak sneh odvialo preč. Až postupne, keď radní z regiónu chceli zo zimy vyťažiť, rozhodli sa postaviť vlek na inom kopci hneď oproti jazeru Teichalm­see,“ spomína si Maria Piererová, niekdajšia riaditeľka hotela, ktorý nesie názov rodiny.

Večierka o desiatej

Dnes už na podnikanie svojich synov len z diaľky dozerá. Pred 130 rokmi pritom ich predkovia začínali s turistickou ubytovňou, ktorá mala 20 lôžok. Každý rok niečo pristavili, zrekonštruovali či dokúpili a výsledkom je aktuálne jediný štvorhviezdičkový prvotriedny hotel široko-ďaleko. Dôchodkyňa má ešte stále v živej pamäti, ako takmer pred 60 rokmi všetci hostia chodili spať o desiatej večer. „Vypli sme totiž generátor, prestala ísť elektrina, a tak sa všetci odobrali do izieb. Tam si ešte mohli zakúriť v kozube. Bola to veľká romantika,“ smeje sa.

Biznis po nej a nebohom manželovi prebrali synovia Alfred a Franz. Sú štvrtou generáciou rodinného podnikania. Obidvaja už teraz chystajú svojich nasledovníkov, ktorí ich čoskoro vymenia. Alfredova dcéra Magdalena má osemnásť rokov a Franzov syn s rovnakým krstným menom ako otec má o dva roky menej. „Každý má možnosť výberu. Nie je povinné, že musia v podnikaní pokračovať. Oni však chcú. Odmala v tomto prostredí vyrastajú, trávia tu každý deň, vyskúšajú si rôzne práce, pomáhajú, kde ich to baví, takže nie je dôvod, aby odišli trebárs ku konkurencii,“ vysvetľuje Maria Piererová.

Článok pokračuje na ďalšej strane.