K tomu náznakový, často skupinový sex a trochu zbití a načierno zmaľovaní pridusení chlapi. Fašiangovej (masopustnej, pozn. red.) maškarnej obchôdzke nalievajú v každej chalupe. V skupine nesmú byť ženy. Dobrosrdeční ľudkovia otvárajú dvere domov a fľaše. K pálenke pridávajú občerstvenie. Rezne, tlačenka, buchty, koláče, šišky… To všetko musí byť. Staročeský masopust je obchôdzka a nie sprievod ako niekde na prehliadkach v mestách. Každá maska má svoju funkciu a dedinské spoločenstvo celé generácie kontroluje, či sa kostým masky neodchýlil od toho, čo poznajú starší. Inovácie sa neakceptujú.

Zabitie kobyly

Fašiangová tradícia má hlboké predkresťanské korene po celej Európe. „V Hlinsku sa udržala podoba obchôdzok a masiek tak, ako ju máme opísanú z 19. storočia. Ako je to možné? To neviem. Je to zvláštne, že zo všetkých zvykov sa najviac udržala práve tradícia masiek. Ostatné obyčaje sa zo života ľudí vytratili. Možno je to taký silný prvok identifikácie spoločenstva, že sa udržal, lebo bol pre ľudí veľmi dôležitý,“ vysvetľuje etnologička Ilona Vojancová, ktorá s ľudovými tradíciami a so stavbami na polceste medzi Brnom a Prahou spojila celý profesionálny život.

Dodnes v dedinách v Hlinsku panuje povedomie o význame jednotlivých masiek, o tom, čo robia a čo je ich úloha. Je v tom dávny kult zeme, mágia plodnosti, obyčaje, ktoré sa lúčia so zimou a vítajú jar. „Na konci obchôdzky maškary zabijú kobylu a potom ju vzkriesia. V tom okamihu sa napĺňa význam tradície. Kobyla je zabitá, odchádza zima a všetko zlé, čo sa v tej dedine za rok nazbieralo. Po chvíli ju vzkriesia živou vodou, vyskočí, začne tancovať, s ňou ostatné masky aj obyvatelia dediny a to je nový začiatok hospodárskeho roka a jari,“ vysvetľuje etnologička.

Pokračovanie na ďalšej strane...