K Štedrému dňu neodmysliteľne patria DARČEKY. Vianočné obdarúvanie však nemá dlhú tradíciu. Prvýkrát sa objavilo približne v 17. storočí u vysokej šľachty a v meštianskych kruhoch.

Nadväzovalo na symboliku z Biblie – na narodenie Ježiša, ktorý bol darom Boha ľudstvu. Pri príležitosti jeho príchodu na svet si ľudia v 17. storočí začali dávať drobné darčeky. Boli skôr symbolické a mali duchovný ráz. Tento zvyk sa neskôr preniesol aj do našich končín a rovnako bol zameraný duchovne: za vianočný darček sa považovali vinše, piesne koledníkov alebo hry betlehemcov. Ako odmenu, dar, dostali vinšovníci koláče, ovocie alebo drobný peniaz. V hmotnej podobe sa dary začali dávať, až keď sa v rodinách na vianočné sviatky udomácnil stromček, koncom 18. a začiatkom 19. storočia. Obdarúvali sa najmä deti, a čo si našli pod stromčekom, to záviselo od finančných možností rodiny.

FOTOGRAFIE Z HISTÓRIE HRAČIEK NÁJDETE V GALÉRII
Kto rozdáva vianočné darčeky
Na Slovensku, v Rakúsku, Česku a Maďarsku je to Ježiško, Santa Claus nosí darčeky v Austrálii, USA, v Spojenom kráľovstve. Vo Francúzsku prichádza Père Noël, v Taliansku Bobbo Natale alebo čarodejnica Befana, v Rusku nosí dary Dedo Mráz, v Japonsku Santa-san, v Dánsku Julemanden a v Sýrii Baba Noel.

Od mandarínky po brilianty

V šľachtickom a meštianskom prostredí sa tešili zväčša z luxusných hračiek, ako boli porcelánové bábiky, domčeky pre ne, hojdacie koníky či cínoví vojačikovia. V 19. storočí najmä v lepšie situovaných stredných vrstvách k hračkám pribudli knihy, skladačky, karty, stolové hry zamerané na vzdelávanie a logické myslenie. Mestský repertoár hračiek bol iný než na vidieku. V roľníckych a remeselníckych domácnostiach si deti našli pod stromčekom najmä hračky z dreva – koníky, vtáčiky, ovečky, rôznych panáčikov, kolísky pre bábiky, drevený vozík, sánky. Postarali sa o ne zručné ruky otcov ratolestí. Hračky pre deti ako vedľajší produkt vyrábali aj hrnčiari, medovnikári, košikári. Úspech mali najmä tie z hliny, napríklad figúrky zvierat alebo miniatúrny kuchynský riad, taký, aký sa bežne používal na vidieku. Vianočné darčeky pre deti rodičia kupovali aj na jarmokoch počas pútí alebo hodov. Napríklad rôzne tvary medovníkov – od domčekov cez koníky až po postavičky.

Osobitnú kapitolu tvorili bábiky. Ich výroba bola doménou žien, šili ich z handričiek a podľa fantázie dotvárali tvár a vlasy. Alebo ich uplietli zo slamy či šúpolia. Deti okrem hračky dostali aj oblečenie zhotovené doma: vlnené čiapky, šály, rukavice, pančuchy, dievčatá šaty, chlapci košele, nohavice. Mužom sa dával zvyčajne tabak, ojedinele topánky, ženám šatka, vlniak, prípadne krpce, mladým devám stužky do vlasov, látka, napríklad brokát na sviatočný živôtik. Opäť podľa solventnosti rodiny.

Počas vianočného obdobia obchodníci ponúkali aj exotické ovocie, bolo však veľmi drahé. Určené bolo najmä pre majetných. Chudobnejší ho kúpili iba výnimočne, napríklad jednu mandarínku, z ktorej sa vo viacdetnej rodine ušlo ratolestiam po jednom mesiačiku. Pokiaľ šlo o darčeky pre vyššie vrstvy, kde peniaze nehrali žiadnu úlohu, mali neobmedzený výber. Napríklad v roku 1904 si bohatí klienti mohli z katalógu obchodného domu vo Viedni objednať brilianty, norkový kožuch alebo jemnú dámsku bielizeň, výber luxusného tovaru bol naozaj široký. V 20. storočí sa medzi vianočnými darmi objavili bicykle, kolobežky, rádiá, lyže, korčule, tenisové rakety. U detí to však začiatkom tohto storočia vyhrali na celej čiare plyšové medvedíky. Z centra záujmu tak odsunuli rôzne stavebnice, detské hudobné nástroje či iné mechanické hračky.

Pokračovanie na ďalšej strane...

Diskusia