Krásna, slávna, bohatá, no v osobnom živote nešťastná. Tak by sa stručne dala charakterizovať francúzska speváčka DALIDA (1933 – 1987). Čo bolo príčinou, že si v päťdesiatich štyroch rokoch siahla na život?

Jej kariéra bola naozaj závratná. Ako prvá speváčka na svete získala diamantovú platňu za 85 miliónov predaných zvukových nosičov. Francúzsky prezident Charles de Gaulle jej v roku 1968 udelil Medailu prezidenta republiky, bola jediná umelkyňa, ktorá ju dostala. Od 50. rokov 20. storočia sa neustále objavovala na titulných stránkach novín, časopisov a prestížnych magazínov. Vraj bola fotografovanejšia než Brigitte Bardot či Elvis Presley. Svoje piesne interpretovala v desiatich cudzích jazykoch, len vo francúzštine ich naspievala viac ako 600, v taliančine vyše 400, skladby v jej podaní zazneli aj v nemčine, angličtine, španielčine, arabčine, hebrejčine... Pri jej mene sa skloňovali prívlastky speváčka mieru, disko kráľovná, mademoiselle úspešná. V profesionálnom živote bola naozaj slečna úspešná, súkromný život jej však nevyšiel podľa vlastných predstáv. Ten v rodičovskom dome sa vyvíjal priaznivo, no po osamostatnení nemala šťastie na partnerov a túžba po pokojnom rodinnom zázemí s deťmi jej nevyšla.

Ciao, ciao, bambina

Detstvo a dospievanie bolo pre Dalidu naozaj šťastné obdobie. Na svet prišla ako Iolanda Cristina Gigliottiová, prostredné dieťa talianskej katolíckej rodiny v egyptskej Káhire. Vyrastala s bratmi Orlandom a Brunom v talianskej komunite. Mladší Bruno sa neskôr pod umeleckým menom Orlando stal jej manažérom a vydavateľom. Dalidini rodičia na prelome storočí emigrovali z Kalábrie do Egypta. Otec Pietro sa uplatnil ako prvý huslista v káhirskej opere. V štyroch rokoch jej pokojné detstvo narušili dve komplikované operácie očnej rohovky a musela nosiť okuliare. Keď ich neskôr v trinástich odložila, vynikol jej pôvab. Dalida bola veľmi vnímavé a talentované dieťa. V ranom detstve spievala v kostole na chóre, úspešne recitovala. Stredoškolské vzdelanie nadobudla v katolíckej škole so zameraním na sekretárske práce a obchod. V sedemnástich vyhrala lokálnu súťaž krásy Miss Odine a o tri roky zvíťazila v celoštátnej Miss Egypt.

FOTOGRAFIE SPEVÁCKEJ LEGENDY NÁJDETE V GALÉRII

Písal sa rok 1954 a bol to rok, keď sa prvýkrát postavila pred filmovú kameru v egyptskom muzikáli Pohár vody a cigareta. V ňom ešte vystupovala pod menom Dalila, čo bolo zvyčajné oslovenie mladých dievčat v Egypte. Na filmovom plátne upútala 21-ročná krásavica francúzskeho režiséra Marca de Gastyna a ten ju prehovoril, aby sa odsťahovala do Francúzska a tam pokračovala v začatej kariére herečky. Napriek výraznému nesúhlasu nábožensky založených rodičov na Štedrý deň v roku 1954 odišla zamilovaná do tohto o 44 rokov staršieho umelca do Paríža a zrejme na jeho odporúčanie sa jej umeleckým menom stalo Dalida. Do francúzskej mekky umenia prišla s túžbou hrať. Účinkovala v niekoľkých vedľajších úlohách, ale žiadna sláva to nebola. Rozhodne sa neuplatnila tak, ako si to predstavovala. Preto sa upriamila na spev. Navštevovala súkromné hodiny a popritom vystupovala v malých kabaretoch. Jej počiatočný repertoár tvorili baladické piesne a prevzaté svetové šlágre. S jedným z nich – volal sa Madona – na seba upozornila hudobný svet. No výrazne doň vkročila až piesňou Ciao, ciao, bambina, ktorá jej vyniesla zlatú platňu za 300-tisíc predaných singlov. Okrem toho sa táto skladba udržala 46 týždňov v prvej desiatke najhranejších vo Francúzsku.

Pokračovanie na ďalšej strane...

Diskusia