Aj v rómskych osadách sa niekedy rodia šťastné príbehy. Jeden z nich píše muzikant Alexander Daško (51). Vlastná a rodičovská vôľa spojená s talentom ho priviedla až do sveta umeleckých celebrít.

Zmiesta beznádejnej chudoby, kde žil ako najmladší z 13 súrodencov, cesta na výslnie zvyčajne nevedie. Pomôcť vtedy môže len zhoda šťastných okolností, vlastná vôľa a obetavosť najbližších, ktorí vás napriek zložitým životným podmienkam dokážu posúvať dopredu. „Za to patrí mojim rodičom obrovská vďaka. Otec bol amatérsky muzikant, chodil hrávať po svadbách a mama si zaumienila, že ja pôjdem v jeho stopách.

Asi tri alebo štyri roky tak vyzeral môj život nasledovne: ráno do školy, odtiaľ domov, do breznianskej hudobnej školy na husle, potom do kostola na náboženstvo. Večer úlohy, cvičenie a spať. Keď bol čas, rád som vtedy chodieval na kopec s pamätníkom SNP. Je z neho krásny výhľad na celú osadu. Vtedy som sa zamyslel, že musím urobiť niečo, aby som sa odtiaľto dostal. Jedinou vstupenkou bolo umenie. Išiel som na krajskú súťaž v hraní na husle do Banskej Bystrice, ktorá pre mňa vtedy bola ako New York. Podarilo sa mi vyhrať a postúpiť na celoslovenské kolo do Bratislavy, čo ma posilnilo v motivácii naďalej na sebe pracovať. Denne som cvičil 3-4 hodiny a vstával ráno o piatej, až ma súrodenci posielali liečiť sa na psychiatriu,“ hovorí s úsmevom Alexander Daško. Mama však trvala na svojom a to bolo rozhodujúce. Po čase už ho ani nebolo treba nútiť, lebo hranie bavilo talentovaného chlapca čoraz viac.

ĎALŠIE FOTOGRAFIE ÚSPEŠNÉHO HUDOBNÍKA NÁJDETE V GALÉRII

Do veľkého sveta

Z ôsmej triedy mal namierené na konzervatórium do Žiliny, tu však narazil na problém v podobe riaditeľa základnej školy. „Aspoň mama mi to hovorila tak, že som nedostal odporučenie, keďže rómskym deťom sa vtedy zvykli prideľovať zamestnania. Konzervatóriá boli prestížne školy, vtedy len tri na Slovensku. Riaditeľa som napokon definitívne presvedčil až po tom, čo som mu zahral na oslave jeho päťdesiatky,“ vracia sa k svojmu veľkému životnému míľniku. Keď mu otec vysvetľoval, že na ceste z Čierneho Balogu do Žiliny treba prestúpiť v Brezne a v Banskej Bystrici, bol to pre 14-ročného chalana z osady spočiatku šok, rýchlo si však zvykal. Pred piatym a šiestym ročníkom konzervatória, kde mu boli spolužiakmi Sisa Sklovská, Richard Rikkon či viacerí hudobníci z Lúčnice a Slovenskej filharmónie, sa z internátu presunul na privát a užíval si mestský život plnými dúškami.

Otvorene priznáva, že bolo aj obdobie, keď zanedbával školu. „Vtedy si ma zobrala na paškál sestra. Dohovárala mi, či sa nehanbím, keď do mňa moji rodičia investujú toľko peňazí, že potom musia žiť celý týždeň na polievke. A ako sa asi budú cítiť, keď ma z konzervatória vyhodia. To ma osvietilo,“ dodáva. Keďže na prijímacích skúškach na VŠMU neuspel, putoval na dvojročnú vojenčinu do umeleckého telesa v Brne a po jej skončení nastúpil ako učiteľ do základnej umeleckej školy v Brezne. Tam však rýchlo zistil, že učenie nie je preňho. Vtedy za ním prišli muzikanti z Banskej Bystrice, robili turné po Rakúsku a potrebovali primáša. To ešte netušil, že väčšinu vystúpení odohrajú na ulici. V roku 1992 tak nasadol na muzikantský kolotoč, v ktorom sa pohybuje až dodnes.

Článok pokračuje na ďalšej strane.

Ilustračná snímka

Je ZUZANA ČAPUTOVÁ módna ikona? Desať naj outfitov našej prezidentky v roku 2020

Populárne články
ŽIVOT 1951:

Poklady z nášho archívu: Kto si ešte pamätá legendárny mliečny bar?

Vakcínou proti covidu-19 sa dala zaočkovať spolu s manželom Michalom. Ospravedlnenie nepomohlo, preto ponúkla pomoc zdravotníkom v prvej línii.

Vyšlo ju to draho: Zničila si Cibulková vybudované meno škandálom s očkovaním?

Juraj Bača ako slovenský národný hrdina Juraj Jánošík

Bohatým bral a chudobným dával? Pravda o Jánošíkovi nie je až taká romantická a jednoznačná

Ilustračná snímka

Sklenaříková odložila modeling bokom: Za tento rozprávkový hotel získala ocenenie

Je takmer zázrak, že také obrovské dielo, ako je hlavný oltár z horľavého a škodcami ľahko napadnuteľného dreva, prežil na svojom mieste takmer päť storočí. Kostol pritom niekoľkokrát horel. Oltár vážne poškodila iba červotoč, napriek tomu sa zachoval v plnej kráse.

Klenot klenotov: Bazilika sv. Jakuba ukrýva jednu z našich najcennejších historických pamiatok

Pach chlóru svedčí o čistej vode v bazéne. Je to pravda?

Pach chlóru svedčí o čistej vode v bazéne. Je to pravda?

Zobraziť viac
Diskusia