Vladimír Kampf

Výbor svetového dedičstva UNESCO rozhodol o&nbsp;zápise Banskej Štiavnice a&nbsp;technických pamiatok v&nbsp;jej okolí do zoznamu svetového dedičstva v&nbsp;kolumbijskej Cartagene v&nbsp;decembri 1993. Na konci tohto roka to budú tri desaťročia.

Plamene spočiatku hltali strechu obľúbenej turistickej atrakcie Banky lásky. Miestni hasiči prišli včas, ale ich sily a&nbsp;technika nestačili na mohutné plamene, ktoré v&nbsp;hustom dyme šľahali spod strechy. Banka lásky mala drevené stropy. Horeli rýchlo. V&nbsp;ten deň fúkal silný vietor, ktorý nielen podporoval plamene, ale ich hnal na ďalšie budovy, ku ktorým mali hasiči mizerný prístup. Úzke uličky obmedzovali rýchlejšie nasadenie účinnejšej techniky. Oheň zasiahol, poškodil a&nbsp;zničil sedem budov. Policajti začali trestné stíhanie pre trestný čin všeobecného ohrozenia. Čo zapríčinilo požiar, nebolo hneď jasné. Niektorí špekulovali, že ho mohol spôsobiť skrat či iná porucha elektroinštalácie v&nbsp;Banke lásky. Kdesi v&nbsp;nej možno iskrilo. 

Banka lásky bola zážitkový dom venovaný Sládkovičovej básni Marína. Je to vraj najdlhšia ľúbostná báseň na svete. V&nbsp;tom dome Marína prežila väčšinu života a&nbsp;tajne uchovávala Sládkovičov rukopis. V&nbsp;suteréne domu bol efektný zrkadlový trezor lásky v&nbsp;bývalej bani na zlato, v&nbsp;ktorom bolo až stotisíc bezpečnostných schránok. Do nich si ľudia z&nbsp;celého sveta vkladali vyznania alebo čokoľvek, čo symbolizovalo ich lásku, aby im vďaka magickej sile dlhej ľúbostnej básne vydržala večne. Deň po požiari bolo jasné, že oheň budovu masívne zasiahol a&nbsp;suterén je plný vody po zásahu hasičov. O&nbsp;osude historickej stavby rozhodne statik.

VEĽKÁ ŠKODA, VIAC FOTIEK Z NIČIVÉHO POŽIARU NÁJDETE TU

Poškodené Slovenské banské múzeum uzavrelo Galériu Jozefa Kollára a&nbsp;budovu známu ako Berggericht s&nbsp;mineralogickou expozíciou. Neprístupná bude aj turistická atrakcia štôlňa Michal. Banská Štiavnica pri požiari prišla o&nbsp;turisticky najnavštevovanejšie miesta. Zničený je aj kultúrny priestor Eleuzína. Dobrovoľníci sa pred šiestimi rokmi pustili do rekonštrukcie schátraného meštianskeho domu. V&nbsp;Eleu­zíne zorganizovali v&nbsp;posledných štyroch rokoch množstvo čítačiek, koncertov, diskusií, seminárov, ako aj divadelný projekt Kosmopol. Všetko, čo vybudovali, zhorelo vo veľkom ohni.

Pokračovanie na ďalšej strane...

V&nbsp;domčeku vedľa Banky lásky je pizzeria Black M. Obľúbený podnik so zastrešenou terasou patrí Mariánovi Čiernemu. „V&nbsp;máji sme sa chystali osláviť pätnásť rokov od otvorenia,“ spomína a&nbsp;pozerá na domček s&nbsp;pokrivenou ohorenou plechovou strechou. Pizzeriu nepoložili na kolená ťažké časy počas pandémie. „Počas všetkých vĺn korony to bolo naozaj ťažké. Teraz sa spamätávame z&nbsp;drahej elektriny a&nbsp;plynu a&nbsp;do toho toto…“ ukazuje rukou a&nbsp;krúti hlavou. „Či sa z&nbsp;tohto spamätáme, neviem.“

Podkrovie s&nbsp;kanceláriami zhorelo úplne. Z&nbsp;kancelárskeho zariadenia a&nbsp;účtovníctva nezostalo nič. „Na prvom poschodí sme mali kuchyňu. Tú nám pri hasení vytopili. Uvidíme, ktoré spotrebiče budeme môcť použiť, keď vyschnú. Spodok, kde sedeli hostia asi zachránime napriek tomu, že doň natiekla voda. Najhoršie dopadlo podkrovie. Mali sme tam komplet administratívu vrátane záložného disku na účtovníctvo.“ Banka lásky náhle priniesla skazu. „Boli to veľmi príjemní susedia. Ťažké časy sme prežili aj vďaka ich návštevníkom.“

Okrem požiaru boli pre Mariána najťažším obdobím podnikateľské začiatky. „Ťažké bolo nájsť dobrý personál. Black M nebolo iba o&nbsp;mne, ale aj o&nbsp;kuchároch, čašníkoch, upratovačkách. Dôležitý je každý jeden človek. Boli sme ako veľká rodina. Vďaka tomu sme fungovali. Sme skvelý tím.“ V&nbsp;deň požiaru prišiel do Banskej Štiavnice aj úradujúci premiér Eduard Heger. Vyjadril sa, že vláda urobí všetko pre to, aby dala zničené budovy do pôvodného stavu. „Bez pomoci štátu sa z&nbsp;tohto nedostaneme,“ krúti hlavou majiteľ podniku.

Marián Čierny presťahoval reštauráciu na námestie z&nbsp;iných priestorov nižšie v&nbsp;meste. „Moja mama si v&nbsp;reštauráciách vyslúžila dôchodok. Odmala ma to k&nbsp;tejto práci ťahalo.“ Keď začalo horieť, v&nbsp;pizzerii sa už personál chystal otvárať. „Dobehol som chvíľu po pol desiatej a&nbsp;videl som, čo dokážu plamene. Musíme sa trochu spamätať, oddýchnuť si, dať hlavy dokopy a&nbsp;uvidíme, čo ďalej.“

Najmenší domček na Námestí svätej Trojice má Marián Čierny prenajatý. Jeho majiteľom bol donedávna Slavomír Adamský, ktorý ho už prepísal na deti. Aj on videl, ako sa požiar šíri z&nbsp;budovy na budovu. Je nahnevaný. „Naši miestni hasiči nemajú dosť prostriedkov na to, aby zvládli takýto požiar. Kým im prišli na pomoc kolegovia z&nbsp;okolia, oheň zaberal ďalšie stavby,“ sťažuje sa.

Problém spôsobil aj slabý tlak vody v&nbsp;hydrantoch. Po chvíli boli nepoužiteľné. Po zásahu vodárenskej spoločnosti začala voda po štyroch hodinách opäť naplno ­tiecť. „V&nbsp;silom vetre sa plamene šírili rýchlo. Keď konečne prišli hasiči s&nbsp;vysokozdvižnou plošinou, chlapcom trvalo trištvrte hodiny, kým sa obliekli. My sme sa mohli len pozerať. Úplne na začiatku hasenia prišlo auto plné vody, ktorá im vydržala tak štvrťhodinku. Potom dvadsať minút čakali na ďalšiu cisternu. Za ten čas plamene opäť ožili. Toto sa opakovalo tri razy. Toto bol ten odborný zásah?“ pýta sa Slavomír Adamský. „Mohla zhorieť Banka lásky, ale ostatné domy takto skončiť nemuseli.“

Vraj je to prekliaty dom. „Problémy som s&nbsp;ním mal, už keď som ho v&nbsp;privatizácii kúpil. Bol majetkom mesta a&nbsp;mesto ho získalo od bývalej majiteľky, ktorá už žila v&nbsp;Česku. Jej deti sa so mnou súdili, že ich matke ho vzali nasilu. Majiteľka našťastie na súde potvrdila, že dom predala, pretože deti sa o&nbsp;ňu nezaujímali.“

Vzápätí sa Slavomír Adamský dozvedel, že majiteľka domu možno ani nebola jeho ozajstnou majiteľkou, ale jej rodina ho získala ako arizovaný majetok. „Mohol som čakať, že sa oň ešte niekto prihlási. Keď už sa zdalo, že je všetko v&nbsp;poriadku, súdili sme sa s&nbsp;mestom o&nbsp;pozemok pred domom. Teraz na ňom stojí zastrešená terasa. V&nbsp;privatizácii nám ho predali a&nbsp;mesto vzápätí vyhútalo, že pozemok predsa k&nbsp;domu nepatrí. Dva roky sme sa oň súdili. Keď sa pred šiestimi rokmi zdalo, že už je všetko na poriadku, dali sme urobiť novú strechu a&nbsp;prišlo toto… Ani nehovorím, čo všetko si tu vytrpel náš nájomca… Prekliaty dom.“

Primátorka mesta Nadežda Babiaková vyhlásila&nbsp;mimoriadnu situáciu. Našťastie sa nikomu nič nestalo, len jeden z&nbsp;dobrovoľných hasičov sa nadýchal štipľavého dymu a&nbsp;odviezli ho zdravotníci. „Po požiari musíme v&nbsp;prvom rade zabezpečiť stavby, aby do nich netieklo. Požiadali sme o&nbsp;pomoc hasičov s&nbsp;vysokozdvižnými plošinami, plachty máme z&nbsp;centra pomoci ministerstva vnútra. Vzápätí začneme vyčísľovať škody, ktoré musia posúdiť aj poisťovne. Spolu s&nbsp;pamiatkovým úradom budeme navrhovať riešenia, aby sme zabezpečili materiál pre zasadnutie vlády na uvoľnenie finančných prostriedkov na rekonštrukciu. Budú to desiatky miliónov eur. V&nbsp;Banke lásky sú stropy a&nbsp;drobné veci úplne zničené. Urobíme všetko pre to, aby turistické sezóna utrpela čo najmenej.“

Nadežda Babiaková je vo funkcii už štvrté volebné obdobie. Predtým bola prednostkou mestského úradu. „Bolo strašné pozerať sa na tú katastrofu. Je za tým kopa rokov práce ľudí, ktorí s&nbsp;mestom žili. Tešili sme sa, ako Banská Štiavnica pokročila. Aj takéto veci sa v&nbsp;živote ľudí stávajú… Pre mňa to bolo hrozné,“ tlačia sa jej slzy do očí. „Pozerala som sa do plameňov a&nbsp;dymu a&nbsp;plakala som.“

V&nbsp;to nešťastné sobotné ráno Nadežda Babiaková práve doraňajkovala a&nbsp;rozmýšľala, čo s&nbsp;voľným časom. „Chcela som cez víkend umyť okná a&nbsp;predtým ešte niečo dobré navariť. Dopila som kávu, keď mi zazvonil telefón. Ani chvíľu som nečakala, všetko som nechala tak a&nbsp;bežala som riešiť, čo bolo treba.“ Prvá dáma mesta bola dojatá prístupom profesionálov a&nbsp;dobrovoľníkov počas záchranných prác a&nbsp;hasenia. „Keď som zavolala ministrovi obrany, ani na chvíľu nezaváhal a&nbsp;poslal nám vojakov, techniku a&nbsp;ľudí. Dôležitá je pre nás aj morálna podpora, ktorú cítime od ľudí.“