Ako novinárka pracujem štvrťstoročie. Deväť krásnych rokov mám tu česť byť súčasťou redakčného tímu časopisu Život. Cestujem po Slovensku a hľadám príbehy jedinečných, zaujímavých a inšpiratívnych ľudí. A veruže v tej našej malej krajinke je ich dosť. Okrem toho píšem aj o problémoch, ktoré trápia bežných ľudí. Nešťastie nechodí po horách ale po ľuďoch. Veru je to tak. Aj preto vám, našim čitateľom a čitateľkám prinášam aj príbehy ľudí, ktorým zo dňa na deň obrátila choroba život naruby. Presvedčila som sa, že najsilnejšej a najúprimnejšej pomoci sa takýto človek dočká zo svojho blízkeho a širšieho okolia, skrátka, keď sa zomkne komunita. Novinárska práca ma naučila okrem iného aj to, aby sme boli láskaví k svojmu okoliu, ľuďom. Je to zadarmo, nič to nestojí a druhým tým možno aj zachránime život.

Erika Szalayová

Slovenskí pestovatelia, ktorí sa dajú zrátať na prstoch dvoch rúk, pestujú konzumné zemiaky na výmere približne päťtisíc hektárov. Pred desiatimi rokmi bola táto výmera dvojnásobne väčšia. Nečudo, že zemiaky preto dovážame hlavne z&nbsp;Francúzska, ale aj z&nbsp;ďalekého Egypta. V&nbsp;prípade tejto plodiny sme sebestační iba na 50 percent.

Už koncom mája začali vyorávať prvé tohtoročné zemiaky v&nbsp;obci Pusté Úľany v&nbsp;okrese Galanta. Ide o&nbsp;mimoriadne skorý zber úrody. V&nbsp;minulých rokoch začínali s&nbsp;vyorávkou zemiakov začiatkom júna. Pre mimoriadne teplé počasie ich zasadili už koncom februára a&nbsp;pestovali ich pod netkanou textíliou. Ide o&nbsp;finančne nákladný, ale na druhej strane efektívny spôsob pestovania. Plody sú totiž chránené pred jarnými mrazmi. Do obchodov sa prvé tohtoročné slovenské zemiaky dostávajú už v&nbsp;týchto dňoch. Naše stravovacie návyky sa však menia, je namieste položiť si otázku, aký bude po nich dopyt. „Už neplatí, že sme zemiakový národ. Česi majú v&nbsp;porovnaní s&nbsp;nami vyššiu spotrebu zemiakov. My sme prešli na cestoviny, populárna je aj ryža. Ponuka tovaru v&nbsp;obchodoch sa zvýšila, vyberáme si. Apelujeme preto na všetkých konzumentov a&nbsp;konzumentky, aby siahali po tradičných slovenských zemiakoch,“ uviedol pre Život predseda Zemiakarského a&nbsp;zeleninárskeho zväzu SR Jozef Šumichrast.

Oproti minulosti sa zemiaky presunuli za vodou. „Predtým sa pestovali v&nbsp;chladnejších oblastiach ako napríklad Spiš. Dnes sa však pestujú viac na juhu Slovenska. Zemiaky potrebujú vodu. Závlaha má pozitívny vplyv na úrodu. Produkcia zeleniny a&nbsp;zemiakov, najmä v&nbsp;podmienkach bez závlah, sa stáva rizikovejšou a&nbsp;odrádza pestovateľov. Pestovanie konzumných zemiakov a&nbsp;zeleniny na Slovensku je teda sústredené do teplejších pestovateľských oblastí s&nbsp;možnosťou využitia závlah. V&nbsp;súčasnosti sa práve v&nbsp;týchto regiónoch pestuje viac ako polovica konzumných zemiakov a&nbsp;podstatná časť zeleniny.“ Stúpli aj nároky spotrebiteľov a&nbsp;spotrebiteliek. Zemiaky už nekupujeme vo vreciach, špinavé od hliny a&nbsp;neskladujeme ich celoročne v&nbsp;pivnici. „Spotrebiteľské návyky sa zmenili. Obchodné reťazce žiadajú od pestovateľov zemiaky vyprané, vytriedené, zabalené. Zemiaky si viac vyberáme očami. Slovenskí pestovatelia sa tak prispôsobili trhu,“ zhrnul pre Život Jozef Šumichrast, ako sa v&nbsp;ostatných rokoch zmenila situácia v&nbsp;prípade zemiakov. Ako sa dozvedáme, zemiaky sa dokonca vyorávajú aj v&nbsp;noci, aby sa predišlo poškodeniu a aby slnko nenapáchalo škodu.

Článok pokračuje na nasledujúcej strane

„Vypestovanie zemiakov je iba jedna časť celého procesu. Nutné je správne skladovanie, moderné sklady treba budovať, sú to nemalé náklady. Na prvý pohľad vyzerajú ako haly, ale sú zabezpečené z&nbsp;tepelnoizolačnej stránky. Je v&nbsp;nich inštalovaná klimatizácia. Je nastavená tak, aby zemiaky vydržali v&nbsp;adekvátnom stave po celý rok. Pestovatelia si museli nakúpiť aj zariadenie na čistenie a&nbsp;pranie zemiakov. Potom sú to stroje na triedenie a&nbsp;balenie. Dokonca z&nbsp;roka na rok stúpajú nároky na obaly. Niekto vyžaduje plastové vrecko, iný sieťku a&nbsp;aktuálne je dopyt po ekologickom balení,“ vymenúva Jozef Šumichrast, ako sa pestovatelia museli prispôsobiť súčasnosti.

Zemiaky preto musíme dovážať, hoci máme ideálne klimatické podmienky na pestovanie. Na dosiahnutie plnej sebestačnosti by Slovensko potrebovalo rozšíriť pestovateľské plochy približne na 12-tisíc hektárov. „Bohužiaľ, na Slovensko ročne dovážame státisíce ton ovocia a&nbsp;zeleniny, zemiakov a&nbsp;hrozna, ktoré by sme si vedeli vypestovať a&nbsp;spracovať sami. Máme dostatok pôdy, priaznivé klimatické podmienky, slovenský spotrebiteľ má záujem o&nbsp;slovenskú produkciu a&nbsp;máme aj exportné možnosti, napríklad v&nbsp;cibuli, čerešniach, jablkách. Bohužiaľ, čísla za posledné roky poukazujú na rastúci dovoz zo zahraničia, čo sa veľmi negatívne prejavuje na salde zahraničného obchodu.“ Na druhej strane, ako opisuje Jozef Šumichrast, pozitívnym signálom je stúpajúci záujem o&nbsp;pestovanie zemiakov drobnými pestovateľmi a&nbsp;pestovateľkami. V&nbsp;slovenských záhradách sa dokonca s&nbsp;touto tradičnou plodinou začína experimentovať. „Skúšajú rôzne odrody, radia sa so mnou. Pýtajú sa, ktoré odrody sú menej sypké, ktoré majú peknú žltú šupku.“

Významných pestovateľov zemiakov na Slovensku postupne ubúda. Jedným z&nbsp;kľúčových dodávateľov tejto tradičnej plodiny na slovenský trh je Pavol Dömötör z&nbsp;obce Vlky v&nbsp;okrese Senec. Zároveň patrí medzi prvých, ktorí skúšali pestovať zemiaky na slnečnom juhu Slovenska. „Pochádzam z&nbsp;rodiny, ktorá sa venovala poľnohospodárstvu. Náš otec veľmi skoro zomrel, mama sa musela poriadne obracať, aby nás uživila. Už ako dieťa som pracoval na poli. Ako tínedžer som spolu s&nbsp;mamou autobusom skoro ráno cestoval do Bratislavy, niesol som plné tašky zemiakov a&nbsp;predávali sme ich v&nbsp;hlavnom meste na trhu. Boli to komunistické časy, tovaru v&nbsp;obchodoch veľa nebolo, zá­ujem o&nbsp;naše zemiaky bol veľký. Keď som už začal jazdiť na aute, preprava zemiakov sa nám síce uľahčila, ale cestovali sme už v&nbsp;noci na trh, aby sme mali trhové miesto. Do piatej do rána sme čakali na zákazníkov a&nbsp;zákazníčky. Domov sme sa vrátili o&nbsp;štrnástej hodine. Namiesto toho, aby sme si ľahli spať, išli sme pracovať na pole.“

Pavol Dömötör sa v&nbsp;určitej životnej etape, obrazne povedané, so zemiakmi rozlúčil. Vyštudoval a&nbsp;pracoval vo vcelku lukratívnej oblasti – v&nbsp;zahraničnom obchode. Po zmene spoločenského systému začal podnikať –&nbsp;pestoval zemiaky a&nbsp;zeleninu. „Keď som sa stretával so spolužiakmi s&nbsp;spolužiačkami zo štúdií, väčšina z&nbsp;nich zastávala dôležité posty, ľutovali ma, že som sa tak dobre učil a&nbsp;napriek tomu som takto dopadol. Bol som vždy špinavý od hliny, mával som ju aj za nechtami. Mňa však táto práca bavila,“ hovorí nám tento pestovateľ s&nbsp;vľúdnym a&nbsp;optimistickým výrazom v&nbsp;tvári. Na našom stretnutí spomína aj na divoké deväťdesiate roky. Pestovatelia zemiakov vtedy čelili nájazdom zlodejov zo sociálne slabých vrstiev. Na polia prichádzali celé početné skupiny hladných zlodejov. „Boli to drzé nájazdy v&nbsp;noci aj za bieleho dňa. Polícia ich síce vyzývala, aby pole opustili, zlodeji sa im však smiali do očí. Nič iné nám neostávalo, zemiaky sme vyberali zo zeme aj v&nbsp;noci, aby sme zachránili čo najviac z&nbsp;úrody. Kradli nám aj hliníkové rúry a&nbsp;hydranty. Škoda počas jednej noci sa nám vyšplhala aj na stotisíc vtedajších korún. V&nbsp;zberniach druhotných surovín sa s&nbsp;nami nechceli ani rozprávať, keď sme hľadali ukradnuté rúry. Hydrant mal cenu dvetisíc korún, zlodej zaň dostal v&nbsp;zberni dvesto korún, ja som ho spätne odkúpil za šesťsto korún.“

Pavol Dömötör hľadal spôsoby, ako zlodejov motivovať, aby mu na poli nekradli zemiaky. „V&nbsp;dedine, kde bývali, som radšej na ihrisku vysypal niekoľko vlečiek zemiakov. Dal som im celé tony zadarmo.“ Postupne mechanizoval celý postup pestovania a&nbsp;zberu zemiakov, dnes pestuje túto tradičnú plodinu na výmere 160 hektárov. Tak ako všetci pestovatelia sa prispôsobil nárokom spotrebiteľov a&nbsp;spotrebiteliek. Sprevádza nás po areáli firmy a&nbsp;ukazuje modernú techniku, medzi inými aj takzvanú práčku. „Bol som v&nbsp;Holandsku ešte v&nbsp;deväťdesiatych rokoch. Na miestnej farme nám predvádzali prianie zemiakov. Tvrdili nám, že o tri roky to budeme robiť aj my na Slovensku. Neveril som tomu.“ Opratý zemiak putuje na sušičku. Tá sa skladá aj z&nbsp;valcov obtiahnutých filcom. Práve tie odsávajú vodu z&nbsp;umytého zemiaka. Hoci spotreba zemiakov na Slovensku klesá, významný slovenský pestovateľ je optimista. „Spotrebitelia a&nbsp;spotrebiteľky uprednostňujú spracované zemiaky, napríklad polotovary ako hranolky. Myslím si, že táto plodina ma stále dôležité miesto v&nbsp;slovenskej kuchyni.“

Na farme, ktorú sme navštívili v&nbsp;obci Vlky, pracuje desať ľudí. Táto firma je rodinná, spolu so zakladateľom v&nbsp;nej pracuje už aj jeho syn a&nbsp;zať. Pavol Dömötör pociťuje rovnako ako veľa slovenských firiem problém s&nbsp;nedostatkom personálu. Zamestnáva preto aj záujemcov a&nbsp;záujemkyne zo zahraničia. Časť úrody, ktorú vypestujú, vyvážajú do Česka či do Rakúska, gro produkcie však ostáva na slovenskom trhu. Aktuálne sú zemiaky v&nbsp;porovnaní s&nbsp;vlaňajškom drahšie asi o&nbsp;desať percent, je to následok inflácie. Odborníci hodnotia jarnú úrodu pozitívne aj vďaka vhodným klimatickým podmienkam. „Je mimoriadne dôležité, aby sa aktuálne výzvy z&nbsp;Programu rozvoja vidieka pohli dopredu. Naši pestovatelia zeleniny a&nbsp;zemiakov chcú investovať aj do nových technológií a&nbsp;skladovacích kapacít. Efektívna podpora s&nbsp;pomocou štátu môže priniesť väčšie výmery, nových pestovateľov, a&nbsp;teda aj viac produkcie tradičných plodín, ktoré na Slovensko neodmysliteľne patria,“ je presvedčený Jozef Šumichrast.

Kam miznú zemiaky? Ročne spotrebujeme priemerne 50 kíl na osobu, kedysi to bolo 90 kíl

Erika Szalayová

Autor článku

Erika Szalayová

Plus TV

Zuzana Plačková usporiadala vianočný večierok pre svojich zamestnancov.

Nové vydanie týždenníka ŽIVOT už na vás čaká! V predaji od štvrtka 12. decembra 2024

Každé piate dieťa je sexuálne zneužívané: Vždy sa dá urobiť niečo, aby sme mu zachránili život

Výber pre vás

Kam miznú zemiaky? Ročne spotrebujeme priemerne 50 kíl na osobu, kedysi to bolo 90 kíl

Erika Szalayová

Súvisiace články

Pod Kozími chrbtami: Zber handier pre papiereň bol privilégiom „šmacarov“ zo Spišskej Teplice

Poloha na závidenie: Na dedinku Háj v Slovenskom krase dohliada anjel od amerických filmárov

Malá dedina, veľká rodina: Smrdáky sú svetovým unikátom s odorom sírovodíka

Autor článku

Erika Szalayová

Plus TV

Zuzana Plačková usporiadala vianočný večierok pre svojich zamestnancov.

Nové vydanie týždenníka ŽIVOT už na vás čaká! V predaji od štvrtka 12. decembra 2024

Každé piate dieťa je sexuálne zneužívané: Vždy sa dá urobiť niečo, aby sme mu zachránili život

Výber pre vás