Ondrík v úlohe zločinca. Réžie filmu sa ujal Jakub Kroner, scenár napísal Miro Šifra, kameru má pod palcom Mário Ondriš. Mikuláša Černáka si zahrá člen činohry SND Milan Ondrík, Róberta Lališa, prezývaného Kýbel Marián Labuda, Dušan Cinkota si strihne úlohu Miloša Kaštana. Scenárista si určite nemusí lámať hlavu čo tam dá, keďže aj laik vie, že bude mať dostatok materiálu na to, aby rozvinul príbeh filmu možno aj na niekoľko pokračovaní, informuje Plus Jeden Deň.

Autori na projekte začali pracovať zhruba v roku 2017, kedy získali od Černáka, práva na výrobu filmu. Snahou tvorcov ako informovali pred rokmi, nie je glorifikovať neľútostného bossa bossov, za ktorým ostal dodnes presne nezistený počet zavraždených ani pozostalých po nich, ale priniesť na plátna kín príbeh muža z Horehronia, ktorý tvrdo drel na miestnom družstve, neskôr makal v Nemecku a po návrate domov s partiou kumpánov rovnakého zmýšľania sa dal na cestu zločinu, ktorá mu zhruba po päťročnici vyniesla titul capo di tutti capi slovenského podsvetia (šéf šéfov - najvyššie postavená osoba v talianskej mafii – pozn. red.).

Len pre silné žalúdky

Film má zároveň priniesť divákovi pohľad na mafiánske prostredie, ktorému sa na Slovensku v deväťdesiatych rokoch minulého storočia mimoriadne darilo. Tvorcovia sľubujú, že vo filme odhalia to, čo ešte nikde nebolo zverejnené. Či je to naozaj tak alebo ide len o marketingový ťah, ťažko povedať, keďže tak ako samotný Černák, rovnako aj jeho kumpáni (ktorí mali šťastie a prežili – pozn. red.) na súdnych pojednávaniach nešetrili vo svojich výpovediach podrobnosťami. A tie boli neraz len pre veľmi, ale naozaj veľmi silné žalúdky.

Zdroj Plus Jeden Deň tvrdí, že v súvislosti s tým, že Černák má právo byť informovaný o priebehu nakrúcania a štáb musí s ním mnohé konzultovať, môže telefonovať priamo z leopoldovskej basy. V snahe overiť si túto informáciu, oslovili sme hovorkyňu Zboru väzenskej a justičnej stráže (ZVJS) Moniku Kacvinskú so žiadosťou o vyjadrenie. Na naše konkrétne otázky o tom, či je pravdivé info, že Mikuláš Černák môže vyvolávať spoza mreží na päť schválených čísel, kto vydal súhlas, či je to bežné v praxi, kto platí jeho telefonáty a z akých peňazí, tiež či je rozhovor väzňa monitorovaný a prípadne či je známy podobný prípad v slovenskom väzenstve v smere k nebezpečnej osobe (viacnásobnému vrahovi) typu Černák, prišlo len všeobecné vyjadrenie.

Niektoré otázky ostali nepovšimnuté. „ZVJS je oprávnený poskytovať konkrétne info o väznených len zákonom stanoveným orgánom v rozsahu nevyhnutnom na plnenie ich úloh,“ dôvodí Kacvinská „Vzhľadom na to, že nedisponujeme súhlasom dotknutej osoby, nie sme oprávnení poskytnúť info týkajúce sa súkromia osoby,“ napísala hovorkyňa.

Dodala, že v zmysle zákona má každý odsúdený právo najmenej dvakrát mesačne telefonovať 20 minút za presne určených podmienok prostredníctvom ústavného telefónu najviac piatim blízkym osobám, pričom meno, priezvisko, adresu a telefónne číslo uvedie v písomnej žiadosti. „Riaditeľ ústavu môže v odôvodnených prípadoch povoliť odsúdenému telefonáty aj s inou ako blízkou osobou,“ uvádza sa v stanovisku, pričom je možné zaznamenávať hovor. Výnimkou je komunikácia s obhajcom. „Záznam ďalej obsahuje aj údaje o volaných číslach, čase a dĺžke hovoru a pretelefonovanej sume, ktorú znáša odsúdený,“ uzavrela hovorkyňa.

Rovní a rovnejší?

To, že v prípade Mikuláša Černáka to zrejme funguje trochu ináč, naznačuje to, na čo poukázal zdroj denníka. Na stránke produkčnej spoločnosti je uvedené, že Černák môže z leopoldovskej väznice volať na päť schválených čísel, z ktorého jedno z nich patrí scenáristovi Miroslavovi Šifrovi. „Volávajú si často, na telefóne už spolu strávili hodiny, volali si aj na Štedrý deň,“ znie nie príliš kóšer informácia tvorcov.

To, že práve so Šifrom si odsúdený toľko vyvoláva je podľa zdroja, ktorý nás upozornil na natáčanie i zvláštne okolností okolo doživotne odsúdeného Černáka pochopiteľné. „Medzi ich životmi je istá paralela. Nielen v tom, že obidvaja pochádzajú z Horehronia (Šifra z Vernára a Černák z Telgártu – pozn. red.) pričom obce sú vzdialené od seba len pár kilometrov, ale Miro, keď už sa prevalilo na čom pracuje, v nejakom rozhovore povedal, že sa mu vybavujú v mysli spomienky na tie roky, keďže zhodou okolností chodieval každý deň do školy okolo hotela, kde zavraždili bývalého policajta Gustava Slivenského,“ hovorí zdroj pre Plus Jeden Deň.

Pokračovanie na ďalšej strane...