Na úplnom začiatku pandémie sme žili v presvedčení, že kovid je k deťom, obrazne povedané, milosrdný. Nie je to však tak. Vo Vysokých Tatrách v Dolnom Smokovci liečia deti s POSTKOVIDOVÝM SYNDRÓMOM. 

V Národnom ústave detskej tuberkulózy a respiračných chorôb sa liečbe najmladších pacientov, ktorí prekonali kovid, venujú od vlaňajšieho septembra. Odvtedy tam hospitalizovali už vyše 50 detí. V čase našej návštevy sa tam liečilo dvadsať detí, u ktorých boj s vírusom zanechal v tele stopy. „Výhodou je, že deti u nás absolvujú všetky odborné vyšetrenia na jednom mieste. Na zá­klade diagnostiky sa určí a nastaví liečba, ktorá následne pokračuje v domácich podmienkach,“ hovorí primár lôžkového oddelenia Peter Ferenc.

FOTOGRAFIE K ČLÁNKU NÁJDETE V GALÉRII

Skončil v nemocnici

Z okresu Partizánske do Vysokých Tatier pricestovala so svojimi dvoma synmi aj Ivana Chrenková (36). Keď vlani svet zachvátil strach z neznámeho vírusu, ich rodina tŕpla o čosi viac ako ostatní. Starší syn Peter (10) je totiž astmatik, týmto ochorením trpí aj Ivana. Paradoxne však kovid plnou silou zaútočil na zdravých členov rodiny, pričom sa stále spamätávajú z následkov. „V karanténe sme boli celých 26 dní, ochoreli sme na Veľkú noc. Kovid doniesol domov manžel. Je pre nás záhadou, kde sa nakazil, pretože sme dodržiavali všetky protipandemické opatrenia. Pravidelne absolvoval antigénové testy kvôli práci. Hoci manžel je športovec, rekreačne bicykluje a hrá futbal, nakoniec pre kovid skončil v nemocnici,“ začína rozprávanie o tom, ako koronavírus zmenil život ich rodiny, Ivana Chrenková.

Najhoršie teda dopadol 37-ročný otec a manžel, trpel bolesťami, boleli ho doslova aj vlasy. Prepadla ho taká slabosť, že nevládal vstať z postele. Stratil chuť aj čuch, Ivana však s úsmevom spomína, že manžel si aj tak na Veľkú noc prial majonézový šalát. „Lekárka mu predpísala Isoprinosine, užíval zvýšené dávky vitamínov C a D. Lenže aj tak ho na piaty deň začal trápiť kašeľ a bolesti hrdla. Nasledovali antibiotiká, dúfali sme, že lieky mu pomôžu, opak však bola pravda,“ spomína Ivana.

Článok pokračuje na následujúcej strane

Diskusia