Na obchodné stretnutia prichádza v rifliach, s batohom a cyklistickou helmou pod pazuchou. Je vášnivý cyklista, miluje hlavne jazdu na horskom bicykli. Aktuálne však spolu so svojím tímom pracuje na vývoji vakcíny tak intenzívne, že si musí vystačiť s rotopédom. Žartom hovorí, že aj to je pre neho motivácia, prečo by mala vakcína prísť čo najskôr na trh: aby sme konečne mohli normálne žiť a venovať sa napríklad svojim záľubám.

Ugur Sahin okrem vedeckej činnosti učí na univerzite v meste Mainz a dohliada na doktorandov, pretože vzdelanie budúcej generácie vedcov pokladá za veľmi dôležité. Preto by sa čo najskôr chcel vrátiť nielen k bicyklovaniu, ale aj pedagogickej činnosti. Novinári ho opisujú ako slušného, pokorného, pokojného a vtipného človeka, ktorému neschádza z tváre dobrácky úsmev. Na krku nosieva retiazku s malým amuletom s názvom Nazar (v preklade z arabčiny „pohľad“) v tvare modrobieleho oka. Nositeľa má ochrániť pred zlými pohľadmi, urieknutím a nešťastím. Jeho kolegovia ho hodnotia ako veľmi skromného, hoci sa spolu s manželkou nachádzajú v rebríčku najbohatších Nemcov. So svojím majetkom figurujú na 93. mieste. Noviny Welt am Sonntag odhadli ich majetok na 2,4 miliardy eur. A to sú deťmi chudobných tureckých prisťahovalcov, ktorí pred rokmi prišli do Nemecka za lepším životom...

V cirkevnej knižnici

Ugur Sahim prišiel do Nemecka spolu s rodičmi v roku 1969 ako štvorročné dieťa až z juhovýchodného Turecka. Narodil sa v meste Iskenderun. Ide o rušné obchodné centrum, v ktorom sa nachádza jeden z najväčších prístavov v Stredozemnom mori. Jeho otec pracoval ako gastarbeiter v nemeckej automobilke Ford v Kolíne nad Rýnom. Dvadsať rokov po druhej svetovej vojne Nemecko zažívalo zázračnú ekonomickú konjunktúru a potrebovalo pracovné sily. Hlavne pre Turkov sa preto stalo zasľúbenou krajinou. Podľa denníka Frankfurter Allgemeine Zeitung od roku 1968 štartovalo lietadlo z Istanbulu do Nemecka každý deň. Nemecko prijalo v období rokov 1955 až 1973 spolu štrnásť miliónov migrantov, ktorí boli v doslovnom preklade „hosťujúci robotníci“. Pracovali hlavne v ťažkom priemysle a v pásovej výrobe v automobilových závodoch.

Takéto šťastie našiel v novej vlasti aj otec budúceho vedca. Ugur Sahim, hádam ako všetci chlapci v jeho veku, prepadol futbalu. Oveľa väčšiu vášeň však nachádzal v knihách. Hoci bol moslim, patril medzi najvernejších návštevníkov cirkevnej knižnice: každú nedeľu po svätej omši tam nachádzal nový vzrušujúci materiál na čítanie. Fascinoval ho najmä nositeľ Nobelovej ceny Paul Ehrlich, nemecký vedec a lekár, ktorý okrem iného spoluzaložil modernú chemoterapiu a objavil liek proti syfilisu. Na Ugura Sahina tieto a ďalšie vedecké smery urobili taký silný dojem, že po absolvovaní strednej školy v Kolíne nad Rýnom študoval medicínu.

V roku 1992 získal doktorát s diplomovou prácou o imunoterapii nádorových buniek. Najprv pracoval ako lekár pre vnútorné lekárstvo a hematológiu/onkológiu v kolínskej univerzitnej nemocnici. Neskôr nasledoval svojho doktoranda Michaela Pfreundschuha do Sárska na univerzitnú kliniku v Homburgu. Tam skúmal antigény na liečbu rakoviny a v roku 1999 ukončil svoju habilitáciu. Od roku 2006 je profesorom experimentálnej onkológie vo fakultnej nemocnici v Mainzi.

Článok pokračuje na následujúcej strane.