Kolotoč problémov sa začal v roku 2021, keď sa Spievankin manžel cítil tri mesiace neustále unavený, bol mrzutý a potreboval si každú chvíľu ľahnúť. „Pýtala som sa ho, čo mu je. Či ma krízu stredného veku, keď stále spí, a on reagoval: Ja neviem, nechaj ma,“ začala svoje rozprávanie Mária Podhradská, ktorá svoju polovičku poslala na vyšetrenie, kde mu vzali krv a to bola doslova jeho záchrana. „Povedali mu, že keby prišiel o dva týždne, tak ho možno už ani nezachránia. Išlo totiž o akútnu leu­kémiu,“ vracia sa do minulosti speváčka, pre ktorú bola táto správa zničujúca a neuveriteľne bolestivá. „Bol to šok a pamätám si prvú vetu, ktorú som povedala, keď nám to s manželom pani doktorka oznámila. Spýtala som sa jej: Ale viete ho uzdraviť?! A ona povedala: ‚My nie, ale niekto iný ho uzdraví.‘ Ja som však tejto vete vôbec nerozumela. Neskôr som pochopila, že museli nájsť darcu, jeho jedinou záchranou bola transplantácia kostnej drene,“ hovorí Mária.

Tvrdý režim

Nasledovalo obdobie, kedy chemoterapiu striedala rádioterapia. Pre jej manžela bol nakoniec stanovený termín 30. marec minulého roka, kedy podstúpil spomínanú transplantáciu. V nemocnici strávil dlhé týždne a ani návrat domov nebol jednoduchý. „Boli tam rôzne obmedzenia počas liečby. Bolo obdobie, keď nemohol jesť sladké. Po transplantácii nemohol chodiť vôbec na slnko. Nemohol sa stretávať s ľuďmi. Pol roka sme sa veľmi veľmi chránili. Keď u nás niekto dostal čo i len nádchu, on sa sťahoval do babkinho bytu v Nitre, aby bol izolovaný. Raz sme ho takto ochránili aj pred koronou, keď sa dcéra nakazila,“ vysvetlila Spievanka a pokračuje v spomienkach na chvíle, ktoré ju stáli mnoho fyzickej aj psychickej sily. „Po tom, ako sa vrátil domov, museli sme celý dom vydezinfikovať. Umývali sme steny, dávali sme preč koberce, kvetiny, zajaca. Urobila som hĺbkové čistenie matraca od roztočov. Tepovali sme sedačky. Nemohol čokoľvek jesť. Nemohla to byť napríklad surová zelenina, resp. iba tá zelenina, ktorú viete poriadne vydrhnúť. Čiže som ‚jarovou‘ vodou a hubkou drhla napríklad paradajky a papriku, aby si ich mohol dať. Ovocie sa dalo našťastie ošúpať, citrusy však mal zakázané.“

Podľa Márie bol jej manžel ako novorodenec, ktorý nemá žiadnu ochranu. „Dostali sme človiečika, ktorý je slabý a hoci bral lieky na všetky plesne, baktérie, vírusy a na všetko možné, bol mimoriadne ohrozený. Ale vďaka tomu, že sme si ja aj deti dávali veľký pozor, podarilo sa nám ho ochrániť,“ teší sa aj s odstupom času speváčka. Jej životná láska Miro sa má momentálne dobre, ale v liečbe musí stále pokračovať. „Povedali nám, že do dvoch rokoch od transplantácie si telo musí na ten orgán, aj keď v tomto prípade sú to kmeňové bunky, zvyknúť. Jeho telo si teda zvyká. U každého je to rozdielne. Podstupuje rôzne liečby, ktoré mu v tom pomáhajú. Chodí na ožarovanie bielych krviniek, aby mu nebojovali proti tej transplantácii,“ vysvetľuje Podhradská.

A hoci si jej manžel prešiel skutočne peklom, nestratil svoj úsmev. Kto ho totiž pozná, vie, že je to chodiace slnko a pozitívnej energie mal vždy na rozdávanie. „On to bral veľmi statočne, humor mu veľmi pomáhal. Viem si predstaviť, že to mohlo byť oveľa ťažšie, keby upadal.“ Jeho hnacím motorom boli okrem jeho láskyplnej rodiny najmä priatelia. A tých majú manželia naozaj dosť. „Vytvorili sme takú whatsappovú skupinu a sto ľudí ho neustále podporovalo a aj mne pomáhalo. Sú to naši kamaráti, ktorí boli pri nás. Čokoľvek bolo treba, naozaj nebol problém.“

POKRAČOVANIE NA ĎALŠEJ STRANE