Mária Mišovičová

Legendy o&nbsp;nesmrteľných milencoch pretrvali veky. Za niektorými stáli uznávaní spisovatelia. Či mali reálny základ alebo za nimi bola fantázia literátov, nevedno. Mnohí ľudia však dodnes veria, že boli skutočné. Takúto polemiku vyvoláva i&nbsp;romanticko-dramatický príbeh Romea a&nbsp;Júlie z&nbsp;pera Williama Shakespeara. Nedávno sa objavili správy, že významný anglický sa dramatik pri písaní inšpiroval skutočnou udalosťou. Ktorou, tu sa zdroje rôznia, pretože uvádzajú hneď dva pramene. Podľa prvého v&nbsp;roku 2013 v&nbsp;Rumunsku pri vykopávkach objavili hrob dvoch mladých ľudí, muža a&nbsp;ženy, ktorí sa držali za ruky. Ostatky tiel pochádzali z&nbsp;rokov 1450 až 1550. 

Ak nás miluje čo len jeden človek, miluje nás celý svet.

Podľa odborníkov sa však ľudia v&nbsp;tom období pochovávali samostatne, nie spoločne. Tento objav archeológov prekvapil, považovali ho za ojedinelý. Na temene mladého muža objavili úder tupým predmetom, ktorý mu zlomil väzy. Smrť mladej dievčiny nemala nijakú zjavnú príčinu, nešlo však ani o&nbsp;samovraždu, pretože vtedy sa považovalo za najväčší hriech vziať si život. Ak sa k&nbsp;takémuto činu predsa len niekto odhodlal, pochovali ho v&nbsp;hromadnom hrobe. Nech už bola príčina ich smrti akákoľvek, mladí ľudia neodišli z&nbsp;toho sveta dobrovoľne a&nbsp;evidentne aj po smrti chceli byť spolu.

Možno práve ich príbeh oslovil Williama Shakespeara a&nbsp;ten z&nbsp;neho vychádzal pri písaní najznámejšej milostnej tragédie. Alebo sa dostal k&nbsp;informáciám o&nbsp;nešťastnej udalosti, ktorá sa odohrala v&nbsp;talianskej Bologni o&nbsp;tristo rokov skôr, ako sa pustil do svojho slávneho románu. Šľachtické rodiny v&nbsp;meste boli v&nbsp;12.&nbsp;a&nbsp;13. storočí rozdelené na dva tábory: na jednej strane boli cisárovi prívrženci, na druhej pápežovi stúpenci. Obom išlo o&nbsp;moc, a&nbsp;tak medzi sebou zvádzali boje. Rody na oboch stranách vychovávali svojich potomkov k&nbsp;nenávisti k&nbsp;protivníkom. Lenže láske rozkázať nedokázali.

Mladý šľachtic Malatesta pochádzal z&nbsp;vplyvnej bolonskej rodiny, ktorá podporovala cisára. Na prechádzke s&nbsp;priateľmi kráčala oproti nim so slúžkou krásna 15-ročná Virginia. Rovnako aristokratka, lenže jej rodičia stáli na strane pápeža. Bola to láska na prvý pohľad. Chceli byť čo najčastejšie spolu, preto sa začali tajne stretávať. Otec mladej dievčiny zrejme čosi tušil a&nbsp;vždy, keď odchádzal z&nbsp;domu, zatváral ju do veže. Malatesta nechcel byť bez svojej milovanej, podplatil preto slúžku, aby ho za ňou púšťala. Zaľúbenci sa rozhodli, že spolu ujdú. Virginia nemienila zostať v&nbsp;dome, kde rodičia všetku pozornosť venovali štyrom bratom a&nbsp;o&nbsp;nej rozmýšľali ako o&nbsp;veci, ktorú vydajom vymenia za bohatstvo nejakého šľachtica.

Mladí ľudia si naivne mysleli, že keď ujdú a&nbsp;strávia spolu noc, nikto im už nebude brániť v&nbsp;sobáši. Príležitosť sa im naskytla zakrátko. Malatestova rodina odišla do svojho vidieckeho sídla a&nbsp;palác v&nbsp;meste bol okrem pár sluhov prázdny. Virginia prišla za svojím milým a&nbsp;noc im ubehla veľmi rýchlo. Ráno však malo nečakané rozuzlenie. Do spálne vtrhol dievčinin otec aj s&nbsp;jej bratmi a&nbsp;Malatestu usmrtili. Kým sluhovia pribehli na pomoc, mladý muž bol mŕtvy a&nbsp;nežila ani Virginia. Tú našli na balkóne visieť cez zábradlie s&nbsp;plachtou omotanou okolo krku. Otec i&nbsp;bratia rozšírili, že sa z&nbsp;nešťastnej lásky obesila. Málokto tejto verzii uveril. Ľudia sa skôr prikláňali k&nbsp;názoru, že otec i&nbsp;bratia takto odstránili „hanbu“ rodiny. Pomste však neunikli ani oni. Otec s&nbsp;dvomi synmi musel utiecť z&nbsp;mesta po tom, ako jeho ďalším dvom potomkom odťali hlavu. Virginiu i&nbsp;Malatestu jeho rodičia pochovali spolu v&nbsp;hrobke v&nbsp;rodinnej kaplnke San Giacomo dei Carbonesi. Tento skutočný príbeh mohol poslúžiť slávnemu anglickému dramatikovi ako podklad na drámu o&nbsp;nesmrteľnej láske Romea a&nbsp;Júlie.

Viac o ich silnej láske čítajte na ďalšej strane...

Aj títo dvaja zamilovaní doplatili životom na nenávisť medzi svojimi rodinami. Ich horúci cit mal nešťastný koniec. V&nbsp;talianskom meste Verona panovala už od vekov medzi privilegovanými rodinami Montekovcov a&nbsp;Capuletovcov nenávisť. Stali sa z&nbsp;nich nezmieriteľní nepriatelia a&nbsp;zlobu prenášali na ďalšie pokolenia. Nikto ju nedokázal zastaviť. Capuletovci mali jedinú dcéru Júliu, Montekovci takisto len jedného syna Romea. Raz sa sluhovia z&nbsp;oboch rodín stretli v&nbsp;meste a&nbsp;po slovnej potýčke sa pustili do bitky. Strážnici kniežaťa Escala, panovníka Verony, zasiahli a&nbsp;sluhov od seba odtrhli. Knieža mal sporov v&nbsp;uliciach mesta dosť a&nbsp;vyhlásil, že ak sa ešte raz jedna z&nbsp;rodín zapletie do bitky, zaplatia za to životom. A&nbsp;tak obe rodiny chvíľu žili v&nbsp;mieri.

Láska je zo všetkých vášní najsilnejšia, lebo zároveň útočí na hlavu, srdce i telo.

Capuletovci využili pokojné obdobie a&nbsp;chystali Júliine zásnuby s&nbsp;mladým šľachticom Parisom. Zavŕšiť ich mal ples v&nbsp;ich paláci. Aj Romeo sníval o&nbsp;láske. Zamiloval sa do Rozalíny, ale ona oňho nejavila záujem. Keď jeho bratranec videl, že sa pre ňu trápi, chcel mu pomôcť a&nbsp;ľsťou ich pripísal na zoznam hostí u&nbsp;Capuletovcov. Dúfal, že tam sa pri pohľade na krásne devy rozptýli a&nbsp;možno sa mu niektorá aj zapáči. V&nbsp;danej chvíli netušil, aké sú jeho myšlienky prorocké.

Na plese Romeo prvý raz uvidel Júliu. Zamiloval sa do nej a&nbsp;netušil, že je zo znepriatelenej rodiny Capuletovcov. Aj Júlia si ho všimla a&nbsp;spýtala sa dojky, kto to je. Keď sa dozvedela, že Montek, zhrozila sa. No jej cit k&nbsp;nemu bol taký silný, že chcela byť s&nbsp;ním. Celú noc sa zhovárali, vyznávali si lásku a&nbsp;uvedomovali si, že nedokážu žiť jeden bez druhého. Rozhodli sa, že sa zoberú. Zašli za mníchom Lorenzom, ktorý ich tajne zosobášil. Na druhý deň Tybalt z&nbsp;rodiny Capuletovcov napadol Romeovho priateľa Mercutia a&nbsp;zabil ho. Následne do boja vyprovokoval aj Romea, ten sa rozhodol pomstiť druhovu smrť a&nbsp;Tybalta prebodol mečom. Týmto smrteľným skutkom porušil nariadenie kniežaťa a&nbsp;z&nbsp;Verony musel odísť do Mantovy.

Medzitým Júliini rodičia pripravovali jej svadbu s&nbsp;Parisom. Nešťastná Júlia hľadala pomoc u&nbsp;mnícha Lorenza. Ten jej navrhol takýto plán: dá jej nápoj, ktorý ju po vypití na dva dni uspí tak, že bude vyzerať ako mŕtva. Keď ju pochovajú v&nbsp;krypte, Lorenzo pošle správu Romeovi, ktorý si ju odvedie do Mantovy a&nbsp;tam budú žiť ako šťastní manželia bez toho, aby sa o&nbsp;tom ktokoľvek dozvedel. Nebol to zlý plán a&nbsp;Júlia s&nbsp;ním súhlasila. V&nbsp;predvečer svadby nápoj vypila a&nbsp;ráno sa naozaj zdalo, že zomrela. Capuletovci dcéru uložili do rodinnej hrobky a&nbsp;Lorenzo medzitým poslal svojho priateľa mnícha Jána za Romeom. Lenže správa o&nbsp;Júliinom skone k&nbsp;nemu prišla skôr, ako dorazil Ján a&nbsp;povedal mu o&nbsp;tajnom pláne. Zúfalý Romeo si zaobstaral jed a&nbsp;vydal sa do Verony k&nbsp;hrobke Capuletovcov. Tam sa stretol s&nbsp;Parisom, ktorý trúchlil za snúbenicou, a&nbsp;v&nbsp;hádke ho zabil. Keď Romeo vzápätí zbadal spiacu Júliu, vypil silný jed a&nbsp;za okamih zomrel. V&nbsp;tej chvíli sa Júlia zobudila, a&nbsp;keď uvidela mŕtveho Romea, prebodla sa jeho dýkou. Nemala viac pre koho žiť. Montekovci i&nbsp;Capuletovci si nad zosnulými uvedomili, že zaľúbenci zomreli pre ich sváry a&nbsp;oni tak prišli o&nbsp;jediné deti. Pri ich mŕtvych telách si podali ruky a&nbsp;navždy ukončili odveké nepriateľstvo.