Žaneta Truplová sa pustila do pestovania pšenice dvojzrnky. Táto stará odroda je geneticky odlišná od špaldy a moderných odrôd. Niektorým ľuďom pomáha normálne žiť.
Má menej genetického materiálu a chromozómov. „Je celá iná. Genetika má vplyv aj na bielkovinu,“ vysvetľuje pestovateľka. „Okrem toho je oveľa menej zasiahnutá manipuláciami. Jednoducho povedané: pšenica je šľachtená tráva. Keď ju ľudia pestovali tisícky rokov, vyšľachtili modernú pšenicu a špaldu. Na dvojzrnku sa nezamerali, lebo neposkytovala toľko výhod a pohodlia. Takmer osemtisíc rokov stará odroda s malými výnosmi je ťažká na spracovanie.“
Má úplne iný lepok než zvyšné odrody. „Bezlepkovú diétu môže mať človek s intoleranciou, celiakiou, alergiou a ďalšími diagnózami. Keď má niekto silnú a akútnu celiakiu, nemôže ani dvojzrnku. Intolerancia lepku však nemusí znamenať celiakiu, ale človek môže mať s pšenicou problémy, hnačky, ekzémy, zápaly dýchacích ciest. Lekári to dokážu len ťažko vyriešiť. Veľa ľudí s intoleranciou hovorí, že dvojzrnka má na nich opačný účinok než iné pšenice, že im dokonca robí dobre. Nie sú to len domnienky, je o tom aj vedecký výskum.“
FOTOGRAFIE K ČLÁNKU NÁJDETE V GALÉRII- Pšenica dvojzrnka
- Pochádza z Iránu, Iraku, Jordánska, Sýrie a Palestíny. V Európe ju ľudia pestovali už pred osemtisíc rokmi. Takmer do zabudnutia ju poslala moderná šľachtená pšenica. Keďže sa vyhla šľachteniu, zachovala si veľa pozitívnych vlastností: vysokú nutričnú hodnotu, nenáročnosť a schopnosť zaobísť sa bez priemyselných hnojív a pesticídov. Dvojzrnka miluje menej úrodnú pôdu. Na tej úrodnej ľahko zmohutnie tak, že ľahne. Okrem kvalitných bielkovín má vyšší obsah vitamínov, minerálnych látok a ďalších zdraviu prospešných prímesí.
Nepodstatné podstatné
Bol to osud a náhoda. „Máme syna Marcela s Downovým syndrómom. Takéto deti majú zvyčajne problém aj s pšenicou a lepkom. Keď bol malý, býval takmer v kuse chorý. Lietali sme na pohotovosť, boli sme na jednotke intenzívnej starostlivosti, skoro nám zomrel, nedýchal… Dva a pol roka bol striedavo na pľúcnej ventilácii. Viete si to predstaviť?“
Malý Marcel bol laboratórne zdravý. Na vyšetrení mnohými zaznávanej potravinovej intolerancie z kvapky krvi mu vyšli neznášanlivosti. Rodičia mu okamžite upravili stravu. „Vysadili sme mliečnu bielkovinu a pšenicu. Úplne sme vypustili lepok a mlieko. Do mesiaca nemal hlieny a bol zdravý. Boli sme na kukuričných náhradách a všelijakých výrobkoch z Poľska. Po pol roku sa mu problémy vrátili. Zmocnilo sa nás zúfalstvo. Ako farmaceutka som sa pustila do štúdia. Pochopila som, že intolerancia nesúvisí s lepkom, ale s tým, čo je naň prilepené. Lepok je v tomto prípade len nosič, ktorý prináša do tela toxické chemikálie, konzervanty aj pesticídy. Ak sa to deje dlho, je na lepku jedovatý výbežok. Súčasný boj s lepkom je nepochopiteľne prehnaný. Veď to je výživná bielkovina v pšenici. Potrebujeme ho. Problém je v tom, čo robíme v poľnohospodárstve a potravinárstve, čo si doň pridávame a nechávame naň lepiť. Jedovaté látky už spôsobujú aj u malých detí veľa problémov.“
Podľa Žanety Truplovej treba v takomto prípade toxickú potravinu najprv vylúčiť a časom ju znova vyskúšať v biokvalite. „Potravinové intolerancie sú medicínsky akoby takmer nepodstatné, ale vytvárajú rad podstatných zdravotných problémov.“
Pokračovanie na ďalšej strane...
