Ako novinárka pracujem štvrťstoročie. Deväť krásnych rokov mám tu česť byť súčasťou redakčného tímu časopisu Život. Cestujem po Slovensku a hľadám príbehy jedinečných, zaujímavých a inšpiratívnych ľudí. A veruže v tej našej malej krajinke je ich dosť. Okrem toho píšem aj o problémoch, ktoré trápia bežných ľudí. Nešťastie nechodí po horách ale po ľuďoch. Veru je to tak. Aj preto vám, našim čitateľom a čitateľkám prinášam aj príbehy ľudí, ktorým zo dňa na deň obrátila choroba život naruby. Presvedčila som sa, že najsilnejšej a najúprimnejšej pomoci sa takýto človek dočká zo svojho blízkeho a širšieho okolia, skrátka, keď sa zomkne komunita. Novinárska práca ma naučila okrem iného aj to, aby sme boli láskaví k svojmu okoliu, ľuďom. Je to zadarmo, nič to nestojí a druhým tým možno aj zachránime život.

Erika Szalayová

Modrooký blondiak s&nbsp;atletickou postavou, na dôvažok galantný, vtipný a&nbsp;spoločenský. Keď ho Alžbeta ako 13-ročná zazrela, zrejme už vtedy mala jasno, že práve on a&nbsp;nikto iný. Philip, hoci mu v&nbsp;žilách kolovala modrá krv, bol chudobný ako kostolná myš. Mal iba osemnásť mesiacov, keď jeho rodina musela utiecť z&nbsp;Grécka pred pučom. V&nbsp;Európe, odkázaní na milosť bohatých príbuzných, sa pretĺkali, ako sa dalo. Philipova matka sa pred chudobou schovala v&nbsp;kláštore. Philip bol na štúdiách závislý od milodarov príbuzných. Zakotvil v&nbsp;námorníctve a&nbsp;vyznačoval sa pracovitosťou, talentom, bol prirodzene silnou osobnosťou. Podriadení ho s&nbsp;úctou rešpektovali, čakala ho sľubná budúcnosť v&nbsp;britskom námorníctve. A&nbsp;hoci sa v&nbsp;spoločnosti objavoval s&nbsp;prázdnymi vreckami, predsa dámy z&nbsp;vysokej spoločnosti prejavovali o&nbsp;neho záujem.
Rodičia budúcej kráľovnej výberom ženícha neboli nadšení. Boli presvedčení, že je málo pravdepodobné, aby v&nbsp;manželstve pre svoj šarm a&nbsp;divokejšiu povahu dodržiaval prísahu vernosti. V&nbsp;roku 1947 svojej dcére, budúcej kráľovnej, nepovedali ani môžeš, ani nesmieš. Dali jej štyri mesiace na to, aby sa jej horúce myšlienky na svadbu s&nbsp;jedným z&nbsp;najatraktívnejších mužov planéty rozležali v&nbsp;hlave.

<h3>Hlava rodiny</h3>
Nie je jasné, v&nbsp;ktorej chvíli princ Philip zahorel k&nbsp;mladej Alžbete láskou. Je pravda, že vtipný muž, ktorý sa nechcel dať ovládať, pôsobil v&nbsp;dusne kráľovských ceremónií a&nbsp;obradov ako svieži a&nbsp;príjemný prievan. Hoci bol nemajetný a&nbsp;na kráľovskom dvore ako budúci kráľovský zať vyvolával nevôľu, vzbudzoval sympatie svojím šarmom a&nbsp;uvoľneným slovníkom. Predstava doživotného sprevádzania kráľovnej ho však isto-iste nelákala. Na druhej strane, Alžbeta si v&nbsp;mladosti vďaka svojej fyzickej kráse vedela získať mužov. Životopisci ju spomínajú ako neobyčajne príťažlivú mladú ženu so zaujímavým pohľadom modrých očí, útlym pásom, plným poprsím, krásnym úsmevom a&nbsp;dokonalým chrupom. K&nbsp;tomu treba prirátať jej milú a&nbsp;živú povahu, zmysel pre humor.
Jeden z&nbsp;Philipových priateľov mu na margo Alžbety po tom, ako ju videl zblízka, povedal: „Nikdy som si nevšimol, že má takú krásnu pleť.“ Budúci vladárkin manžel, verný svojmu zmyslu pre humor, odpovedal: „A&nbsp;taká je od hlavy po päty.“ Svadba sa teda navzdory rodičom, ktorí dúfali, že ich najstaršia dcéra sa zahľadí do pokojnejšieho muža, než bol Philip, konala. Kráľovský zať síce Alžbete ako vladárke prisahal poslušnosť, ale ako manžel a&nbsp;otec bol doma ozajstnou hlavou rodiny. Na verejnosti sa ku kráľovnej správal korektne a&nbsp;úctivo, v&nbsp;súkromí však na ňu neraz skríkol: „Ako si mohla povedať takú hlúposť?! Nerozumieš tomu.“
Alžbeta sprvoti reagovala stoickým pokojom a&nbsp;nedala sa manželovým výbuchom vyviesť z&nbsp;miery. Neskôr mu na slovné urážky úseč­ne odvrkla – aj pred služobníctvom. Alebo odišla do inej miestnosti a&nbsp;vyhlásila, že jeho prítomnosť strpí, až keď sa upokojí. Niektorí životopisci bez obalu tvrdia, že Philip svoju manželku aj deti terorizoval. Príkladom môže byť aj situácia, keď plachého, hĺbavého a&nbsp;citlivého Charlesa poslal bez milosti do tvrdej, sparťanskej internátnej školy, aby tam z&nbsp;neho vychovali muža – hoci napokon ho tam aj šikanovali.
Reformátor Philip: Princ po boku Alžbety II. v zlatej klietke zmodernizoval monarchiu. Celý článok nájdete v najnovšom vydaní týždenníka Život.