Vystúpil som von. Vlastne ma z tej diery vyhodili. Najmä ten najaktívnejší s podobizňou diabla na prepotenom tričku. Vonku šero, zvláštne ticho. Obzeral som sa ako stratený v pralese. Pomaly sa mi v hlave rozvidnelo. Obývačka – zaplo mi! Čiže som vystúpil zo sna. Privrel som oči a opäť som videl toho diabla, čo ma týral. Vraj preto, že som zničil manželku. Manželka... Prešiel som do spálne a naša manželská posteľ bola prázdna. Dal som do pohybu asi všetky mozgové závity otupené včerajšou pijatikou a vynorilo sa mi, že záchranári včera ženu odviezli do nemocnice a ja som sa príšerne bál, že zomrie. Skončil som – ako vždy – v krčme. A zrejme som to poriadne prehnal, keď som sa ani nedostal do postele. No nič, musím sa prebrať. Koňačik a bude dobre. Potom nemocnica a zistím, ako na tom žena je. Otvoril som barovú skrinku a pred oči mi vyskočil nočný tyran. Zľakol som sa. Počul som smiech, videl som jeho ruky, ako ma ťahá do svojej podzemnej diery s mučiacimi nástrojmi, a položil som fľašu späť.

Studená sprcha, no ten pekelník sa mi pripomínal. Vlastne vo mne rezonovali jeho slová. Že manželka to neprežije, lebo slopem, ničím ju, a keď neprestanem, zoberie mi ju. Hlúposť, bol to iba poriadne sprostý sen – upokojoval som sa. Vyprchá! Obliekol som sa a išiel som do nemocnice. Lekár ma informoval, že stav je vážny, ale prognóza dobrá. Potešil ma. Vzal som si v robote voľno a išiel som to do krčmy osláviť. No len čo som tam vkročil, v mysli sa mi vynoril môj nočný tyran. Bol to len sen – opakoval som si. Dám si pivo, borovičku a bodka. Objednal som si a stislo mi hrdlo. Normálne sa mi dvihol žalúdok. V ten deň som nevypil ani kvapku alkoholu. Ani ďalší a potom ďalšie. Niečo sa vo mne začalo diať a kamaráti si mysleli, že mi preplo. Asi... Alebo ma niekto preprogramoval... Neviem. Viem, že už takmer pätnásť rokov som čistý, nepijem.