Keď sa do niečoho pustí, tak naplno. K folklóru ho priviedla manželka Veronika. Matej Baláž sa ľudových zvykoch našiel.

Vedúci súboru Dubkáčik z Buzitky pri Lučenci pochádza z Ružomberka. „Som polovičný Lipták po mame. Otca si našla na vysokej škole a presťahovala sa za ním do Fiľakova. Bývali sme aj v Lučenci, kým sa rodičia usadili v Biskupiciach pri Fiľakove.“

Matej vyštudoval na Katolíckej univerzite v Ružomberku učiteľstvo výtvarnej výchovy a dejepisu. „Veronika študovala na Univerzite Mateja Bela v Banskej Bystrici slovenský jazyk a dejepis. Neboli sme spolužiaci. Moja manželka k nám prišla na pedagogickú prax a už to bolo, zapozerali sme sa. Mali sme spoločné koníčky. Veronika je z Buzitky. Bola členkou miestneho súboríka, ktorý bol v minulosti viac ochotníckym divadielkom než folklórnym súborom,“ spomína.

NOVOHRADSKÉ DUŠIČKY: FOTOGRAFIE NÁJDETE V GALÉRII

Päťstoročný dub

Dubkáčik z Buzitky znie detsky, ale spočiatku s deťmi nesúvisel. V roku 2012 vzniklo na dubkáčikovských základoch občianske združenie. Dnes sa volajú Folklórny a divadelný súbor Dubkáčik Buzitka. „Niekomu náš názov znie rozprávkovo. Bývalý starosta pán Jačmeník mu vymyslel meno po­dľa päťstoročného duba, ktorý rástol v chotári pod kopcom Bučeň. Keď doň udrel blesk, vyvalilo ho. V mestskom múzeu vo Fiľakove je jeho fotografia. Sedí pod ním bulharský cár Koburg.“

Buzitka bývala len panstvom, nebola samostatnou obcou. O tom, že sa ňou stane, rozhodli na Krajskom národnom výbore v Banskej Bystrici 14. decembra 1956. Odlúčili osady Buzica, Nový Sad, Séplak, Ipeľka a Dóra od materskej obce Prša v okrese Fiľakovo a pričlenili ich ku katastru novovytvorenej obce Buzitka v okrese Lučenec.Folklór si tu začali ceniť až niekedy koncom osemdesiatych rokov minulého storočia. „Bývalá vedúca pani Marta Macková prevzala ochotnícky súbor od manžela. Po jej príchode už nehrali divadelné predstavenia v niekoľkých dejstvách, ale pripravovali estrádne vystúpenia. Scénky striedali moderné a ľudové tance. Keď sa pani Macková pre vysoký vek a zdravotné dôvody prestala v súbore angažovať, členovia sa rozhodli, že budú pokračovať a zamerajú sa viac na tanec a folklór. Ja som sa do súboru dostal v roku 2014. S Veronikou sme časom prevzali jeho vedenie.“ V súčasnosti funguje viacero kolektívov súboru: detská, mládežnícka a dospelá zložka.Začali s terénnymi výskumami v Novohrade, zbierali materiál a snažili sa rôzne kalendárne zvyky scénicky spracovať. „Novohrad je bielym miestom na etnografickej mape Slovenska. Výskumy odtiaľto skončili kdesi v depozitároch či poznámkach výskumníkov. Publikovaného veľa nebolo,“ hovorí Matej Baláž.

Pokračovanie na ďalšej strane...

Diskusia