Narodil sa o neuveriteľných 128 dní skôr, ako mal. Jeho matka Brenda svoj príbeh rozprávala novinárom často, ale aj tak sa jej zakaždým zaplnia oči slzami. S manželom si dlho priali dieťa, až nakoniec otehotnela v trid­siatke. Lenže príliš skoro začala trpieť rozsiahlym krvácaním. V nemocnicu ju napojili na prístroje a konštatovali, že potratu nejde zabrániť. „Taký neznesiteľný žiaľ som nikdy necítila,“ spomína Brenda. „Veľmi som túžila po dieťati a niečo vnútri mi hovorilo, že ho mať budem. Lekári však boli nekompromisní. Dali mi misu z nehrdzavejúcej ocele v tvare obličky ,na potrat‘. Mali práve akútny príjem vo vedľajšej sále a všetku pozornosť sústredili tam.“ Brenda priviedla na svet malinkého chlapčeka.

„Kožou pripomínal stiahnutého králika. Jeho oči boli pevne zatvorené. Nemal žiadnu chrupavku v uchu, žiadny zadoček, len malú dierku tam na tom mieste,“ líčila Brenda svoju neuveriteľnú skúsenosť novinárom. „Pozrela som sa na neho a povedala: Si to najkrajšie bábätko, aké som kedy videla.“ Zúfalo prosila lekárov, nech ho udržia pri živote, zatiaľ čo oni jej rovnako naliehavo vysvetľovali, že v 21. týždni nie je šanca na prežitie, hoci bol dočasne pripojený k ventilátoru a sondám.

Pľúca neboli väčšie ako vlašské orechy. Jeho srdce, ktoré potrebovalo akútnu operáciu, malo veľkosť čerešne. Neuveriteľná materská odhodlanosť nakoniec viedla k tomu, že lekári sa v pôvodne beznádejnom prípade pokúsili o nemožné. Len o päť dní neskôr, než mal James plánovaný dátum pôrodu, oboch prepustili domov. Chlapčeka bez kyslíka, bez trubičiek na umelú výživu a bez potreby špeciálnej starostlivosti.