Zlomovým bol pre Alfonsa Muchu Štedrý deň 1894. Pomáhal pri obrazových korektúrach v Lemercierovej tlačiarni, keď si parížska celebrita Sarah Bernhardtová narýchlo objednala nový plagát Gismondy.

Všetci ostatní výtvarníci už boli na dovolenke a užívali si čaro a pohodu Vianoc. Majiteľ tlačiarne nemal inú možnosť, len v zúfalstve sa obrátiť na mladého Alfonsa. Sám Mucha vo svojich pamätiach spomína: „Žiadosť od božskej Sarah som nemohol ignorovať.“

Zatknutý gestapom

Muchov život bol pestrý. Narodil sa 24. júla 1860 v Ivančiciach južne od Brna. Nemal ani dvadsať, keď odišiel do Viedne pracovať ako maliar divadelných dekorácií. O pár rokov nato ho gróf Khuen Belasi zavolal, aby mu vyzdobil zapadnutý juhomoravský zámok Emmahof. Z tejto zákazky mladého umelca sa zachoval jediný paraván, ktorý je v súčasnosti v zbierke Moravskej galérie v Brne. Grof Belasi zaplatil mladému umelcovi štúdiá na mníchovskej akadémii výtvarných umení. Mucha neskôr odišiel študovať na parížsku Académie Julian.

V hlavnom meste Francúzska spočiatku pracoval ako ilustrátor a bral prácu, akú mu ponúkli. V roku 1894 vytvoril zlomový plagát pre Sarah Bernhardtovú v úlohe Gismondy z drámy od Victora Sardoua. Tento úspech pre neho znamenal šesť rokov intenzívnej práce pre božskú Sarah. Popritom pracoval na vlastných nápadoch. Známe dielo Štyri ročné obdobia bolo pre neho ďalším výrazným posunom vpred a na výslnie. O rok už mal prvú samostatnú výstavu v Galerie Bodinier, kde prezentoval 107 diel. Pár mesiacov nato už bolo 448 diel v Salon des Cent. Výber z nich hneď potom vystavil v Prahe.

Mucha Museum uprostred Prahy kúsok od Václavského námestia, v Kaunickom paláci je stála expozícia. Vladimír Kampf

Na prelome 19. a 20. storočia prijal poverenie rakúsko-uhorskej vlády zúčastniť sa na Svetovej výstave v Paríži. O rok začal pracovať na návrhu výzdoby Fouquetovho klenotníctva, ktoré sa stalo jedným z najskvostnejších secesných interiérov. Počas pobytu v USA, kde pôsobil ako učiteľ, maľoval portréty. V roku 1910 sa vrátil do Prahy, aby pracoval na kolosálnych obrazoch série Slovanská epopeja. Vyzdobil Primátorský salón v Obecnom dome, ktorý odborníci považujú za posledné zásadné dielo pražskej secesie.

Po rozpade monarchie a vzniku Československa navrhoval prvé poštové známky a bankovky. V roku 1921 si užil výstavu v Brooklyn­skom múzeu v New Yorku. Sedem rokov nato odovzdal Slovanskú epopeju českému ľudu a mestu Praha. Jeho poslednou vážnou prácou bol návrh vitráže pre Chrám svätého Víta v Prahe. Po začiatku nemeckej okupácie Čiech a Moravy ho medzi prvými zatklo gestapo. Po krátkom čase Muchu pustili domov, kde zlomený onedlho zomrel.

Pokračovanie na ďalšej strane...

Diskusia