Prebudila som sa a chvíľu som sa musela zorientovať. Ten sen bol taký živý, že ešte aj po otvorení očí som si hľadala na ruke bolestivé miesto. Keď som po chvíľke bola zase ja, lepila som útržky sna do celku. Les plný medvedieho cesnaku, pád a fešák v zelenom priam saganovskom drese, ktorý mi pomáhal na nohy. Neverím snom, no tento ma nahlodal. Čo ak sa dnes splní? Po zlomenej ruke veru netúžim. Ale čo poviem Jane? Ako sa vyhovorím, keď sme sa obe tešili na medvedí cesnak? Idem, povedala som si ráno a obliekla sa športovo. Zvoní telefón. Kamoška nemôže, ohlásila sa jej návšteva zo zahraničia a že keď budem mať veľa cesnaku, môžem jej trochu podarovať. Chvíľku váham, či ísť sama. Čo keď sa niečo z toho sna splní!? Dosť, prestaň na to myslieť, prehováram sa a vyzriem von z okna. Obloha vymaľovaná namodro priam volá do prírody.

Neodolám, vyštartujem sama. Polhodina jazdy a som v lužnom lese. Dožívajúce snežienky ho presvetľujú a medzi nimi kraľuje medvedí cesnak. Vdychujem tú omamnú vôňu a zastanem. Zosadnem z bicykla, nedočkavo si odtrhnem zelené lístočky a vychutnám si ich na jazyku. Trhám cesnak a ukladám si ho do sieťovanej hranatej taštičky. Keď ju už mám plnú a viem, že bude dosť pre susedku aj pre kamarátku, nasadnem na bicykel a po lesnej cestičke plnej vyjazdených koľají upaľujem domov. Zrazu bum a som na zemi. Pravá ruka bolí, koleno tiež. Pomaly sa dvíham a v tom cyklista v zelenom drese. Pomôže mi na nohy, skontroluje bicykel a dá do správnej polohy riadidlá. Spýta sa, či niečo potrebujem a odfrčí. Sen? Nie! Realita ako ten sen. Pomohol mi fešák v zelenom drese. Šťastie, že som ľaváčka, tak som jednou rukou mohla držať riadidlá a dobicyklovať domov.