Stojím vzadu, akoby som sa bál byť v blízkosti rakvy, a počúvam. Kňaz hovorí o dobrote Magdy, ktorá obetovala čas aj sily pre iných. Vzlyky príbuzných dotvárajú atmosféru, ktorú oživuje premietanie fotografií na monitore. Uznávam, že Magda bola v mladosti celkom pekná a príťažlivá. Že sa jej život tak trochu zauzlil, to sa stáva. Manželstvo jej nevyšlo a dve deti jej zostali na krku. Kňaz spomína posledné obdobie jej života, ktoré bolo hektické. Áno, obnovovali sme dom a ona bola podpredsedníčka bytového družstva. Sľubovala, bol som na tej schôdzi, že všetko pri tej veľkej investícii, ako je celková oprava domu, bude transparentné, a ona ako ekonómka to ustráži. Jeden náš obyvateľ, hovorili sme mu „hundroš“, zareagoval. Pospomínal podvody, aké sa pri takých investíciách dejú a vedenie sa nabaľuje. Na záver svojho príspevku vyhlásil, že keď nás oklamú, podvedú, Pán Boh ich isto potrestá. Hneď alebo neskôr.

Rakva začína klesať a vzlyky silnejú. Do ušú vnikajú slová z piesne Žiť za to stálo… žila som správne... Chcem tomu veriť, ale pochybujem, či v tých rečiach, čo sa v dome šírili, nebolo predsa len niečo pravdy. Lebo dom skolaudovali a zomrel predseda. Odpadol, krvácanie do mozgu a bolo po ňom. Ale najskôr stihol kúpiť dcére auto. Darček k promócii. Čudoval som sa, veď nikdy nemal peniaze, vozil sa na desaťročnom aute a zrazu sa buchol po vrecku. Ani Magda na dare nešetrila. Veď syn získal pred menom titul MUDr. a také náročné štúdium treba oceniť. Vybral si auto. Viacerým v dome sa to zdalo podozrivé a šepkalo sa, že to nebolo len tak, že isto v niečom za niečo vyšli dodávateľom v ústrety a tí ich „odmenili“. Tak sa to predsa robí. A spomenul som si aj na slová suseda „hundroša“ o treste. Že by?