Príbehy

Keď som vravel kamarátovi zoológovi, čo som videl, neveriacky krútil hlavou. Zdalo sa mi to?

26.12. 2021 0:00
Diskusia ()
Ilustračné foto.
Ilustračné foto.
Zdroj: Shutterstock
Príbehy

Keď som vravel kamarátovi zoológovi, čo som videl, neveriacky krútil hlavou. Zdalo sa mi to?

26.12. 2021 0:00
Diskusia ()
Ilustračné foto.
Ilustračné foto.
Zdroj: Shutterstock

Keď som vravel kamarátovi zoológovi, čo som videl, len neveriacky krútil hlavou. Vraj sa mi to muselo zdať...

So svojím verným štvornohým kamarátom milujeme dlhé prechádzky. Vyberáme si rôzne pekné miesta na Slovensku a oddávame sa dlhej chôdzi a krásam prírody. Nebolo to inak ani v onen deň – v deň, keď som videl niečo, čo si dodnes nedokážem vysvetliť. Bola tuhá zima a veľa snehu. No môj pes bol skúsený stopár, sliedič, vyhral nejednu cenu. A tak nemal problém zacítiť zver kdekoľvek a v akýchkoľvek podmienkach. Nebolo to inak ani teraz. Videl som na ňom, že chytil stopu. Zahľadel som sa na miesto, kde vzrušene ňuchal, a uvidel čudnú šľapu v snehu. Nikdy som nič podobné nevidel. Mala zvláštny tvar. Nedokázal som dobre identifikovať počet prstov. Bola obrovská a hlboká, takže ten tvor musel byť ťažký. Pes bol v úplnom vytržení. Bežal po stopách a ja za ním. Vyviedol nás z lesa a vyšli sme na malú čistinku.

Prišli sme približne do jej stredu, keď odrazu stopy v snehu zmizli. Nikde v okolí nebol strom ani nič vyššie, kde by ten tvor mohol vyliezť. Stopy boli veľmi veľké, vták to byť nemohol. Môj štvornohý kamarát sa nechcel vzdať, začal divo hrabať všade navôkol, no márne. Nič nenašiel. Všade navôkol len sneh, nedotknutý, bez stôp. Necítil som sa príjemne. Netušil som, koho to prenasledujeme, či tam ešte niekde je, či je nebezpečný, ale najmä – čo je zač. Radšej sme sa odtiaľ rýchlo pobrali preč. Odvtedy som už nič podobné nevidel.

Diskusia