redakcia

Zvyšok života mal Jozef, ktorý roky pracoval ako lesný robotník na vývoznej súprave v Rakúsku, jeho vášňou bolo fitnes a každú voľnú chvíľu venoval rodine, stráviť pripútaný na lôžko. Na ňom mal, v lepšom prípade, jemne pohnúť hlavou!

<em>„Ešte v umelom spánku som spoznal manželkin hlas. Uvedomoval som si, že ma liečia, no nepripúšťal som si, že som ochrnutý. Myslel som si, že o pár týždňov vstanem a pôjdem domov po svojich,“</em> zaspomína si Jozef. Manželka Darina za Jozefom do nemocnice chodila každý deň, niekedy aj dvakrát. Medzitým prestavala obývačku, vybavila polohovateľnú posteľ a&nbsp;odišla z&nbsp;práce, aby sa o&nbsp;muža mohla starať. Prvé mesiace po Jozefovom návrate domov sa ho učila prebaľovať, kŕmila ho, odsávala mu kanylu, liečila mu preležaniny, ktoré si doniesol z&nbsp;nemocnice.

<em>„Dokázal iba jemne pohnúť rukou, inak nič. Mastila som ho, masírovala som ho ja aj obe dcéry, vyskúšali sme akupunktúru,“</em> opisuje pani Matysová. Jozefova sestra Danka medzitým oslovovala nadácie, otec vyrobil špeciálnu stoličku. Jozef bol však slabý a&nbsp;stále z&nbsp;nej padal. Niekedy sa mu nechcelo, inokedy nevládal, nikdy sa však nevzdal. Prvé náznaky zlepšenia jeho zdravotného stavu sa preto ukázali už pol roka po úraze, v decembri! O&nbsp;ďalších šesť mesiacov bez cudzej pomoci sedel sám na invalidnom vozíku, teraz je ale opäť všetko inak.

<em>„Pred úrazom som neustále dvíhal činky, preto som vážil aj sto desať kilogramov. V nemocnici som za pár dní schudol na bezmála osemdesiat. Dnes mi chutí mi jesť, včera som si pochutnal na kapustnici o pol dvanástej v noci, ale váhu si udržiavam aj na invalidnom vozíku. Aj preto, že si doprajem len malé porcie a takmer neustále trénujem,“</em> prezradí Jozef Matys. V jeho byte najnovšie nepribudlo len stropné zariadenie, ktoré mužovi uľahčuje presun do kúpeľne, ale tiež rebriny, nové činky, či fit lopty.

K&nbsp;tomu si štyridsiatnik z&nbsp;Oravy každú možnú chvíľu zoceľuje zdravie na liečení v&nbsp;Pezinku, v&nbsp;Piešťanoch, alebo v&nbsp;maďarskom meste Šopron<em>. „Do &nbsp;Pezinku chodíme od úrazu pravidelne. Niekedy sa ubytujeme, inokedy ideme na otočku. Je to päťsto kilometrov, šoféruje manželka, ktorá si ma pred cestou naloží špeciálnym zdvihákom do auta,“</em> opisuje Jozef, ktorý sa kedysi nedokázal poškriabať na krku, no dnes to už hravo urobí. Rovnako si vie umyť zuby elektrickou kefkou, v&nbsp;ruke udrží pohár a&nbsp;aj sa z&nbsp;neho napije.

<strong>Pokračovanie na ďalšej strane...</strong>

Rukami, ktorými po úraze nehýbal, sa tiež naje, hoci rezeň, či syr, mu stále musia pokrájať. Viaceré životné funkcie ešte Jozef Matys nevie celkom ovládať, no hoci aj on má depresívne dni, nestratil zmysel pre humor<strong>.</strong><em> „Hovorím žene, nahneváte ma, spustím sa z mosta do potoka. Ale ešte aj ten most má zábradlie! Keď mi dcéra masíruje nohy, v ktorých mám samovoľné kŕče, prizvukujem, dávaj si pozor, aby som ťa netrafil do zubov. Čo povieme doktorovi, že ťa kopol vozičkár?“</em> smeje sa Jozef.

Rád počúva audio knihy, v&nbsp;televízore pozerá filmy o&nbsp;prírode a&nbsp;autách. Kvôli motorike prstov často skladá puzzle, alebo hrá cez internet na mobilnom telefóne celé hodiny dámu. Jeho súperi sú vraj najčastejšie hráči z&nbsp;Afriky, najčastejšie z&nbsp;Tanzánie. <em>„Všetkých som nabil a&nbsp;chvíľu som bol v&nbsp;rebríčku prvý,“ </em>pochváli sa. Hoci v&nbsp;jeho slovách necítime žiadnu ľútosť, v&nbsp;jednej chvíli sa predsa len rozcíti. <em>„Bez rodiny by môj život nemal zmysel. Keď si spomeniem na ľudí, ktorým sa po úraze rozpadli vzťahy, alebo skončili v ústave, vážim si to ešte viac,“</em> objíme Darinku.

Jozefova manželka je o&nbsp;rok mladšia, stretli sa na dedinskej diskotéke, keď mal šestnásť. Svadba bola o&nbsp;tri roky neskôr. Manželmi sú viac ako dvadsať rokov, majú dve dcéry, vysokoškoláčku Viktóriu a&nbsp;stredoškoláčku Michaelu. A&nbsp;stále im na sebe záleží.<em> „Darinka mi dokonca kúpila šampón, ktorý má zabrániť vypadávaniu vlasov! Varí mi, pečie, umýva ma a&nbsp;rovnako ako môj brat, pomáha mi s&nbsp;cvičením. S&nbsp;dcérami si ma doberajú, že som vozičkár, no mám najviac topánok z&nbsp;celej rodiny. Najviac sa ale tešia z&nbsp;toho, že už odo mňa nemusia odháňať otravnú muchu, už sa po nej oženiem sám,“</em> smeje sa Jozef.



      <div class="drag-and-drop uploaded snippet-cb snippet-image" contenteditable="false">
          <div class="row ">
              <div class="file">
                  <div style="float:left; margin-right:10px;" class="image">
                      <img src="https://damadmin.nmhmedia.sk/image/a6cc6dcd-1c77-4994-9aa2-f36606c6177d_phpagpbfh.jpg/320/180" alt="" data-media-id="15010886" data-embed-id="9251391">
                  </div>
                  <div class="meta-info">
                      <span class="imageCaption">S manželkou sa vychystal na ples.</span>
                      <strong>
                          <span class="imageAuthor">JÁN DZÚR</span>
                      </strong>
                      <div class="center-helper">
                          <button class="btn cb-image-btn update-image-info">
                              <em class="fa fa-refresh" aria-hidden="true">&nbsp;</em>Edit
                          </button>
                          <button class="btn cb-image-btn remove-image">
                              <em class="fa fa-trash" aria-hidden="true">&nbsp;</em>Remove
                          </button>
                      </div>
                  </div>
              </div>
              <div class="controls">
                  <button class="btn green cb-image-btn cb-search-img-btn">Vybrať z banky</button>
                  <button class="btn cb-image-btn cb-upload-img-btn"><em class="fa fa-upload" aria-hidden="true">&nbsp;</em>Nahrať z PC</button>
                  <button class="btn cb-image-btn cb-upload-by-link-img-btn"><em class="fa fa-link" aria-hidden="true">&nbsp;</em>Nahrať z URL</button>
              </div>
              <div class="icons">
                  <em class="fa fa-trash" aria-hidden="true">&nbsp;</em>
              </div>
          </div>
      </div>
    


Darinka je dnes Jozefova asistentka, manželovu liečbu by ale sami neutiahli. Neuveriteľne milej rodine pomáhajú rôzne zbierky a&nbsp;benefičné akcie. Občas si na Oravcov spomenú ľudia, ktorí ich nikdy nestretli, no mužov osud im nie je ľahostajný. Jozef, ktorý sa za tri roky od úrazu až zázračne posunul dopredu, robí všetko preto, aby dôveru darcov nesklamal. Po pôvodne nevládnych rukách si dal métu, že rozhýbe aj nohy...

<strong>ZDROJ: <a href="https://sarm.pluska.sk/pribehy/neuveritelna-laska-oravy-jozef-mal-uraze-skoncit-nehybny-toto-darinkou-dokazali" target="_blank" rel="noopener">Šarm</a></strong>