1 / 14 ANTON a ANTÓNIA, dvaja ľudia spojení jedným príbehom z vojny. Ako poctu svojej záchrankyni Antónii pomenoval Rudo Kuchta svojho syna menom Anton. Foto: ĽUBOMÍR PAJTINKA

2 / 14 Posledný svedok Engelchenových zločinov na Slovensku ANTÓNIA PAJTINKOVÁ, rodená BELANOVÁ (96). Foto: Ľubomír Pajtinka

3 / 14 Tonka Belánová Foto: ĽUBOMÍR PAJTINKA

4 / 14 Debny s cenným nákladom partizáni priviezli do Šípkova, Foto: ĽUBOMÍR PAJTINKA

5 / 14 Belanová Foto: Archív ČT

6 / 14 Antóniin otec ADAM BELAN, jedna z nevinných Engelchenových obetí. Pred smrťou vrahov prosil: „Preboha, nestrieľajte nás, veď sme ľudia!“ Foto: ĽUBOMÍR PAJTINKA

7 / 14 Spisovateľ LADISLAV MŇAČKO zažil vojnové hrôzy aj na vlastnej koži. Foto: Tasr

8 / 14 Kurz diverzantov na Slovensku prebiehal v Sekuliach a Trenčianskych Tepliciach. V strede stoja medzi frekventantmi v dôstojníckych uniformách WERNER TUTTER alias Engelchen a PAWLOFSKI alias Jelínek. Foto: VOJENSKÝ HISTORICKÝ ÚSTAV BRATISLAVA

9 / 14 Deviaty oddiel Brigády Jana Žižku, ktorý objavil „Tisov poklad“ v Motešiciach. Foto: ARCHÍV MÚZEA BRIGÁDY JANA ŽIŽKU, BÁNOVCE NAD BEBRAVOU

10 / 14 V Šípkove zostalo po vyčíňaní fašistickej jednotky Josef 23 čerstvých hrobov. Foto: ĽUBOMÍR PAJTINKA

11 / 14 ANTON a ANTÓNIA, dvaja ľudia spojení jedným príbehom z vojny. Ako poctu svojej záchrankyni Antónii pomenoval Rudo Kuchta svojho syna menom Anton. Foto: ĽUBOMÍR PAJTINKA

12 / 14 Kurz diverzantov na Slovensku prebiehal v Sekuliach a Trenčianskych Tepliciach. V strede stoja medzi frekventantmi v dôstojníckych uniformách WERNER TUTTER alias Engelchen a PAWLOFSKI alias Jelínek. Foto: ĽUBOMÍR PAJTINKA

13 / 14 JOZEF TISO 31. októbra 1944 vyznamenáva nemeckých vojakov, ktorí potlačili Povstanie. Foto: Archív NMH

14 / 14 Mňačkov román Smrť sa volá Engelchen sa dočkal aj filmového spracovania. Foto: Profimedia.sk