Áno, je to veľmi náročná situácia a trvá už dlho. A vôbec nevieme, ako dlho ešte trvať bude. Z toho, ako ste opísali svoju situáciu, vnímam, ako extrémna situácia vyvoláva extrémne stavy. To je prirodzené a my ľudia sa v takých situáciách často tvárime, že to nie je až také extrémne, zatneme sa a fungujeme. To je fajn, ale zároveň nám to bráni poriadne vyhodnotiť zásah a vplyv, ktorý na nás nová situácia má.

Extrémne intervencie znamenajú napríklad aj to, že zmeníme stratégiu starostlivosti o domácnosť. Spomínam to preto, lebo na tomto sa často zasekneme – bazírujeme na detailoch, ktoré sú síce dôležité, ale nevidíme, že v tejto konkrétnej situácii je dôležitejšie niečo iné. Napríklad udržiavať si pohodu aj v takejto vypätej situácii, starať sa nielen o materiálne zabezpečenie, ale aj o vzájomné psychické zdravie.

Starať sa o svoje hranice, aj keď „šéfstvo“ stupňuje svoje požiadavky, a to tak, že si uvedomíte, že váš deň je rovnako dlhý ako predtým, vaša energia má limity, a ak to nepoviete vy, asi to šéfovi nepovie nikto – že toho máte priveľa. Skúste sa o tom porozprávať s psychologičkou, vaša situácia je na krízovú intervenciu a zmenu musíte začať praktizovať hneď. Inak hrozí, že sa vám to, čo máte, rozpadne.