Andrea Heldová

Sú z toho úplne mimo a dieťaťa sa chcú vzdať. Ja sa čo najviac venujem mojej 5-ročnej vnučke, ktorá situáciu vníma a podľa mňa nedokáže pochopiť, čo sa deje.

Svoje otázky posielajte na e-mailovú adresu redakcia@zivot.sk alebo nám píšte na&nbsp;poštovú adresu ŽIVOT, Bajkalská 19B, ROSUM, 832 15 Bratislava 3, heslo Odborníci radia.

Odborníci radia

Radí psychológ Mgr.Miroslav Zahumenský

Myslím, že keby ste robili len to, čo robíte, už im pomáhate až-až. Vaša vnučka možno nechápe, čo sa deje, ale vníma depresivitu rodičov, je vystrašená a&nbsp;osamelá. Vy sa staráte o&nbsp;to, aby to tak necítila a&nbsp;to je najdôležitejšie. Vaša vnučka potrebuje cítiť istotu, lásku, nádej a&nbsp;neexistuje nič viac, čo by sa pre ňu dalo urobiť. Rodičia mávajú počas rodinného života krízy. Všetci.

Malé, veľké, existenčné, smiešne, malicherné, vážne. Váš syn a&nbsp;nevesta riešia otázku hodnoty ľudského života, bytia, vlastných síl, prípravy na ťažké obdobie, či sa budú odsudzovať, alebo oceňovať. Kriste na nebi, existuje niečo zložitejšie? Neviem, aká je vaša rola v&nbsp;tomto príbehu. Máte nadhľad a&nbsp;skúsenosti, môžete ich podporiť, aby sa spojili s&nbsp;inými rodičmi, ktorí majú dieťa s&nbsp;Downovým syndrómom, prípadne s&nbsp;podpornou skupinou takýchto rodičov.

Svojou láskou, blízkosťou a&nbsp;ponukou pomocnej ruky im môžete pomôcť zvládnuť toto ťažké obdobie rozhodovania. Vieme, že sú rodičia, čo zvládajú dieťa s&nbsp;genetickým postihnutím vychovávať, a&nbsp;sú tí, ktorí to nezvládli. Nemusíme zvládnuť všetko. Netuším, aké sú silné vaše deti a&nbsp;netušia to ani sami. My ľudia nevieme, akí sme silní, kým sa do niečoho nepustíme.