Myslím, že keby ste robili len to, čo robíte, už im pomáhate až-až. Vaša vnučka možno nechápe, čo sa deje, ale vníma depresivitu rodičov, je vystrašená a osamelá. Vy sa staráte o to, aby to tak necítila a to je najdôležitejšie. Vaša vnučka potrebuje cítiť istotu, lásku, nádej a neexistuje nič viac, čo by sa pre ňu dalo urobiť. Rodičia mávajú počas rodinného života krízy. Všetci.

Malé, veľké, existenčné, smiešne, malicherné, vážne. Váš syn a nevesta riešia otázku hodnoty ľudského života, bytia, vlastných síl, prípravy na ťažké obdobie, či sa budú odsudzovať, alebo oceňovať. Kriste na nebi, existuje niečo zložitejšie? Neviem, aká je vaša rola v tomto príbehu. Máte nadhľad a skúsenosti, môžete ich podporiť, aby sa spojili s inými rodičmi, ktorí majú dieťa s Downovým syndrómom, prípadne s podpornou skupinou takýchto rodičov.

Svojou láskou, blízkosťou a ponukou pomocnej ruky im môžete pomôcť zvládnuť toto ťažké obdobie rozhodovania. Vieme, že sú rodičia, čo zvládajú dieťa s genetickým postihnutím vychovávať, a sú tí, ktorí to nezvládli. Nemusíme zvládnuť všetko. Netuším, aké sú silné vaše deti a netušia to ani sami. My ľudia nevieme, akí sme silní, kým sa do niečoho nepustíme.