Andrea Heldová

Radšej neje, ako by si mal telefonicky objednať pizzu. Nikdy nezdvihol telefón a&nbsp;nehovoril s&nbsp;niekým cudzím. Maximálne s&nbsp;rodinou. Priznal sa mi, že má z&nbsp;komunikácie s&nbsp;ľuďmi strach. Radšej si píše. Je toto normálne? Kamarátkin syn to má rovnako. Je to nejaký generačný problém alebo to má na svedomí pandémia? Dnešné decká sú divné.

Svoje otázky posielajte na e-mailovú adresu redakcia@zivot.sk alebo nám píšte na poštovú adresu ŽIVOT, Bajkalská 19B, ROSUM, 832 15 Bratislava 3, heslo Odborníci radia.

Odborníci radia

Čo radí psychologička Mgr.&nbsp;Brigit Trimajová sa dozviete na ďalšej strane...

Dobrý deň, Olívia, možno budem pri vašej odpovedi veľmi zovšeobecňovať, ale veľmi ťažko sa vyjadruje k&nbsp;strachu z&nbsp;telefonovania, keď nie je úplne isté, či ide o&nbsp;strach z&nbsp;telefonovania. Ak niekto nedvíha telefonáty a&nbsp;povie, že preto, lebo má strach z&nbsp;komunikácie, stále nie je jasné, čoho sa bojí a&nbsp;či vôbec ide o&nbsp;strach. Komunikácia je aj písanie správ, odkazov, posielanie fotiek a&nbsp;podobne. Teoreticky si viem predstaviť, že by sa mohol niekto báť ľudského hlasu, jeho intenzity alebo určitých pôloh hlasu (to poznajú deti v&nbsp;materskej škole alebo na prvom stupni ZŠ, kde je v&nbsp;triede neskutočný hluk alebo kde má pani učiteľka pri hneve prenikavý vysoký hlas). 

Viem si predstaviť aj strach z&nbsp;otázok, verbálneho tlačenia, konfrontačného štýlu komunikácie, strach z&nbsp;prípadných požiadaviek, očakávaní, skrátka zo všeličoho. Ak vás teda zaujíma, čoho sa váš syn v&nbsp;komunikácii bojí, čomu sa chce vyhnúť, čo ho ohrozuje, či to tak cíti aj v&nbsp;priamej verbálnej komunikácii a&nbsp;kde a&nbsp;kedy sa to začalo, budete musieť začať pátrať ako detektívny psychológ. Úprimne, netuším, či za to môže pandémia alebo iný faktor. Každá generácia má svoje problémy či divnosti.