Andrea Heldová

Keď sa stretneme, stále sa len sťažuje a&nbsp;ja zo stretnutí prichádzam neuveriteľne unavená a&nbsp;vyčerpaná. Netuším, prečo ma to tak vyčerpáva, už som začala nosiť aj červenú stužku, či to nie je urieknutie, ale nepomohlo. Ako ju mám znormalizovať alebo ako sa nemám dať vysať z&nbsp;energie? Stretávať sa s&nbsp;ňou musím.

Svoje otázky posielajte na e-mailovú adresu redakcia@zivot.sk alebo nám píšte na poštovú adresu ŽIVOT, Bajkalská 19B, ROSUM, 832 15 Bratislava 3, heslo Odborníci radia.

Odborníci radia

Čo radí psychológ Mgr.&nbsp;Miroslav Zahumenský sa dozviete na ďalšej strane...

Na slovo „musím“ máme akúsi prirodzenú alergiu. Pripomína nám povinnosti, ktorých máme požehnane, a&nbsp;tak z&nbsp;každého ďalšieho „musím“ sa nám ježia chlpy. Takže čo to vlatne musíte, Laura? Mať vzťah so sesternicou? Prečo je to povinnosť? Podľa mňa máte na výber. Vzťah nechať vychladnúť, nevkladať doň energiu, povedať, že nemáte čas, alebo povedať pravdu. Chápem – to robia odvážne osoby. Neexistuje žiadna povinnosť byť sesternici priateľkou. Chápem, že ak je rodina prepletená, môže na to používať isté vynucovacie mechanizmy, ale nemyslím, že ak odmietnete, budete exkomunikovaná. 

Samozrejme, je vnútorná povinnosť postarať sa o&nbsp;„nešťastnú“ sesternicu, ale vyššia je povinnosť postarať sa o&nbsp;seba a&nbsp;nedať sa vysávať toxickými, požadovačnými ľuďmi. Rodina-nerodina. Ak som vyčerpaný a&nbsp;nedá sa mi počúvať, poviem to. Ak to nechcem, poviem to. Môžem diplomaticky a&nbsp;jemne alebo nediplomaticky a&nbsp;hrubo. Dôsledky sú iné. Jeden dôsledok je však skvelý, a&nbsp;to je rešpekt k&nbsp;svojim hraniciam, ktorý stojí aj za sesternicino frflanie.