Andrea Heldová

Zviera mi srdce a nie som schopná ani na to myslieť. Musím však niečo urobiť. Ale ako? Ako to mám zvládnuť? Veď ju všade budem cítiť, vidieť. Ako to robia iní ľudia? Ako to zvládajú?

Svoje otázky posielajte na e-mailovú adresu redakcia@zivot.sk alebo nám píšte na poštovú adresu ŽIVOT, Bajkalská 19B, ROSUM, 832 15 Bratislava 3, heslo Odborníci radia.

Odborníci radia

Čo radí psychologička Mgr.&nbsp;Brigit Trimajová sa dozviete na druhej strane...

Prísť o&nbsp;rodiča je veľká životná strata a&nbsp;veľké životné straty sa musia odsmútiť. Tak je to u&nbsp;väčšiny ľudí, ktorí sú navzájom prepojení. Zásah a&nbsp;zmena, ktoré strata prináša, sú energeticky náročné, okrem smútenia sa zapína ľudská adaptabilita. Možno musíte v&nbsp;budúcnosti niečo urobiť s&nbsp;maminým bytom, ale možno kým na to príde, môžete si dať nejaký čas sama pre seba a&nbsp;počkať, kým nadobudnete silu to riešiť. Keď v&nbsp;sebe cítite, že aspoň nejaká menšia časť vás žiada ísť riešiť praktické veci, skúste požiadať kamarátku, aby išla s&nbsp;vami. Iná možnosť je vytvoriť si akčný plán, ktorý vám poskytne akoby návod, bude vám pomáhať riadiť si energiu a&nbsp;čas, ktorý tam budete tráviť. 

Je dobré pripraviť sa na to, že vstup do maminho bytu s&nbsp;vami niečo spraví, či sa rozplačete, alebo budete len v&nbsp;tichosti zostávať a&nbsp;hovoriť s&nbsp;ňou v&nbsp;myšlienkach. Dajte si čas na ocenenie toho, čo ste s&nbsp;ňou prežili, zamyslite sa nad vašimi spoločnými zážitkami. Dovoľte si ponoriť sa do nich a&nbsp;oceniť jej život, jej hodnotu pre vás. Myslím, že po takomto sprevádzaní seba procesom smútenia sa vám bude ľahšie púšťať do pragmatického balenia vecí a&nbsp;praktického rozhodovania, čo s&nbsp;nimi.