Úplne rozumiem, že ste zúfalá, a absolútne súhlasím, že to zo strany vášho muža nie je správny prístup. Vrelo vám odporúčam riešiť to čo najskôr. Takto sa totiž prejavuje domáce násilie – nemusí byť viditeľné ranami na tele, ale práve takýmto správaním. Žiadne dieťa si nezaslúži zažívať takýto stres a už vonkoncom nie od vlastného otca. Ten by mal v prvom rade vyhľadať odbornú pomoc a pracovať na sebe, svojom hneve či prípadných vlastných traumách z podobného štýlu výchovy, ktoré takto prenáša na syna a na vás. Existujú efektívne metódy, ako s tým pracovať, napríklad EMDR, o ktorej som písal v predošlých číslach Života, viac sa o nej dočítate aj tu: www.emdr-sipe.sk.

Takisto vám odporúčam manželskú poradňu, respektíve párovú terapiu, keďže sa to zjavne netýka iba vzťahu vášho muža k synovi, ale i k vám. Zaujal ma aj výraz „hysterický“.Používa sa totiž na znevažovanie toho, keď má niekto adekvátnu reakciu na nejaké nevhodné správanie, v tomto prípade váš syn na otcovo správanie. A často sú touto „nálepkou“ označované ženy, ktoré majú prirodzenú emocionálnu reakciu na nebezpečné správanie mužov (pozri vyššie) alebo na rýchlu jazdu v aute. Pokiaľ váš muž nebude ochotný nejako to riešiť a na jeho správaní sa nič nezlepší, zvážil by som zotrvanie v takomto vzťahu a odporučil by som podporu pre vás a vášho syna.