Andrea Heldová

Už len keď si naňho alebo na nich spomeniem, je mi do plaču, a&nbsp;preto sa im zámerne vyhýbam. Oni stretnutie už niekoľkokrát iniciovali. Neprišla som... Radšej budem vyzerať ako ignorant, ale nedokážem sa s&nbsp;nimi stretnúť úplne z&nbsp;iných dôvodov, ako si oni myslia. Viem, že utekám pred problémom a&nbsp;je to detinské, ale rešpektujem svoje pocity a&nbsp;to je dobré. Či nie je?

Otvorenie voľby neprokurátorom nie je jediná zmena, ktorú sa snažia koaliční poslanci presadiť. V porovnaní s touto však ostatné odborníci vnímajú pozitívne. Napríklad kým doteraz mohli dávať návrhy na kandidátov len poslanci, po novom by mali mať rovnakú možnosť aj ďalší: ministerka spravodlivosti, verejný ochranca práv, rada prokurátorov a profesijné organizácie či vedecké inštitúcie.
Odborníci oceňujú aj verejné vypočutie kandidátov, ktoré by mohlo mať podobný priebeh ako pri voľbe ústavných sudcov. Dôležitý je aj dôraz na osobnú integritu človeka a posudzovanie osobnostných či morálnych kritérií. Či boli tieto podmienky splnené, bude vyhodnocovať Ústavnoprávny výbor Národnej rady SR.
Naopak, rada prokurátorov sa obáva možnosti odvolať generálneho prokurátora z funkcie, ak by prestal napĺňať svoju funkciu riadne, čestne a nestranne. Čestnosť a nestrannosť je podľa rady ťažko merateľné kritérium, navyše možnosť podať takýto návrh prezidentovi bude mať parlament, z čoho opäť vyplýva obava z politizácie.
Mimovládna organizácia Via Iuris tiež navrhovala, aby sa generálny prokurátor volil kvalifikovanou väčšinou (teda troma pätinami všetkých poslancov), čím by voľba získala väčšiu legitimitu. Takýto návrh však nie je súčasťou novely.

Čo oceňujú odborníci

<strong>Čo radí psychológ Mgr.&nbsp;Miroslav Zahumenský sa dozviete na ďalšej strane...</strong>

Dobrý deň, Mária, tá otázka na záver je trošku ošemetná. Rešpektovať svoje pocity je dobré, žiadalo by sa vyhŕknuť, no hneď sa tam tlačí ALE. Svoje pocity máme v&nbsp;úcte, riadime sa srdcom, rešpektujeme slzy, obdivujeme spontánnosť, zasahuje nás krása. No občas sú naše pocity zmätočné, zavádzajúce, samoľúbe, nadmerne protektívne. Občas nás zavedú do nášho vnútra, do krytu, kde nie sú okná. Iste, chránia nás, len niekedy je otázka, pred čím. Keď človek žiarli, lebo jeho hlava produkuje ohrozenie a&nbsp;odporné fantázie, mal by svoje pocity rešpektovať a&nbsp;urobiť tomu druhému peklo?

 Strata blízkej osoby je zdrvujúca. Môže nás ochromiť, podlomiť nám kolená, narušiť vlastnú istotu a&nbsp;vstupuje do toho aj to, aký sme mali s&nbsp;tou osobou špecifický vzťah, ako sme boli prepletení v&nbsp;dobrom či zlom. Váš otec je mŕtvy osem rokov, smútočný proces už dávno prekročil zvyčajný ozdravný čas. Ak sa chcete so stratou vyrovnať, myslím, že je čas na terapeuta. Ale, samozrejme, neexistuje žiadna povinnosť stretávať sa s&nbsp;druhými manželkami svojich otcov a&nbsp;ich deťmi. Len ak ich máte rada, ak sa vám zdá, že nejako patria do vášho života.