Dcéra nastúpila do 1. triedy a začalo sa pre nás peklo. Každý deň plače, ráno vracia, hovorí, že nechce ísť do školy, večer je už smutná, že tam bude musieť znova ísť. Pani učiteľka tvrdí, že sa to upraví, no ja neviem. Chodí do málotriedky, kde sú dva spojené ročníky a ona sa tých veľkých detí bojí. V škole odmieta jesť, chodiť na toalety. Všetci sme zo situácie nešťastní.

Radí psychologička Mgr. Brigit Trimajová

Nejedna rodina si prešla podobnými ťažkosťami. Je dobré, ak si uvedomíme, že na túto detskú úzkosť zo školy vplýva naša vlastná naviazanosť na deti a naša vlastná úzkosť. Sme smutné/smutní zo zmeny a nevedomky sa bojíme tejto novej etapy. Skúsme najprv upratať v sebe a akceptovať posun k ďalšiemu míľniku a dôverovať, že dieťa aj my to zvládneme. Vaše dievčatko potrebuje zistiť, že sa môže v novej situácii v škole aj zabaviť. Že je tam akceptovaná a vítaná. Veľkou pomocou je, ak vedia mať učiteľky aj individuálny prístup. Pokojne majte s učiteľkou rozhovor na tému, čo by dcérke pomohlo a niečo spolu vymyslite.

Mne prišlo na um, že by ste mohli skúsiť poňať chodenie do školy pre dcéru ako návštevu dobrodružného miesta a pomôcť si rozprávkovými hrdinami a hrdinkami, ktorí musia zvládnuť nástrahy, aby sa naučili nové zručnosti a získali poklady. Ak sa dievčatko bude mať na čo tešiť a to, čo sa tam deje, jej bude dávať aspoň nejaký zmysel, určite to bude ľahšie. Celkom ma prekvapuje, že v málotriedke nezapájajú staršie deti do socializácie malých. Určite by to bolo ľahšie, keby boli staršie deti priateľské. Môžete tomu pomôcť aj tak, že pozvete deti k vám domov a urobíte pre nich hracie poobedie. Umožníte dcére utvoriť si priateľstvá, spojenectvo, ktoré môže adaptáciu posilniť a zmierniť strach z nezná­ma v novej situácii školy.

Svoje otázky psychologičke Mgr. Brigit Trimajovej môžete posielať na e-mailovú adresu <a href="mailto:odbornici@zivot.sk">odbornici@zivot.sk</a>