Trošku som sa musel usmievať popod fúzy, keď som dočítal váš list. Rozumiem vám a viem si predstaviť, ako vás flegmatizmus vášho manžela popudzuje. Každý potrebujeme v určitých situáciách vnímať a cítiť emóciu blízkej osoby. Dáva nám to informáciu, že je všetko tak, ako má byť, že sme reflektovaní a akceptovaní, zbližuje nás dohromady to, že to medzi nami žije. A to aj v prípade, keď ide o negatívne prežívané emócie ako hnev, odpor či žiaľ. Potrebujeme ich cítiť, vyťahuje to aj z nás napätie, následne vzniká uvoľnenie a prijatie. Ak niekto emócie navonok neprežíva alebo neprejavuje, vzniká frustrácia. Áno, alebo nás to na smrť vytáča. Viete, Barborka, toho vášho flegmatika a stoika ste si takého našli. Určite sa ním nestal jedného rána pred rokom. Tieto temperamentové charakteristiky osobností sú pomerne trvalé a nádej, že sa manžel zmení, je veľmi malá. Ale môžete o tom viesť rozhovory.

Vhodné sú najmä tie bez výčitiek a útokov. Môžete sa pokúsiť pracovať aspoň na drobných želaných emóciách, ktoré budú pre manžela prípustné, ktoré ho neohrozia a bude ich môcť v intimite vyjadriť. Možno jeho ovládanie nie je len temperament, ale aj ochrana pred silnou intenzitou spaľujúcich emócií. Takže opatrne, s citom, jeho emočná expresia a expanzia by sa vám nemusela páčiť. Druhá cesta je potom len šup do párovej terapie a pokúsiť sa nájsť to teplé jadro, ten pocit, keď sa vám partner tak páčil s tou svojou stoickou hlavou a srdcom.