Andrea Heldová

Nemôžem jej nijako pomôcť, k&nbsp;tomu stres z&nbsp;dcérinej choroby. Poraďte mi, ako to zvládnuť, keď máme ďalšie dve deti?

Svoje otázky posielajte na e-mailovú adresu redakcia@zivot.sk alebo nám píšte na poštovú adresu ŽIVOT, Bajkalská 19B, ROSUM, 832 15 Bratislava 3, heslo Odborníci radia.

Odborníci radia

Čo radí psychológ Mgr. Miroslav Zahumenský sa dozviete na ďalšej strane...

Vyjadrím sa najprv k&nbsp;poznámke vo vašom liste, že manželka začína byť depresívna. V&nbsp;nemocnici sa od nej očakáva podpora a&nbsp;pomoc, ale sama ju nedostáva. Je odrezaná od svojich zdrojov, preto očakáva podporu od vás. Ste predsa doma, v&nbsp;bezpečnom prostredí, chodíte do práce, stretávate sa s&nbsp;usmiatymi ľuďmi, no nie? Krásna predstava. Pre vašu manželku by bolo dobré, keby v&nbsp;nemocnici požiadala o&nbsp;psychologickú pomoc, aby všetka tá ťarcha nebola len na vás. A&nbsp;ako tú situáciu máte zvládnuť vy, Martin? Na vašom mieste by som zabojoval s&nbsp;vedením nemocnice o&nbsp;možnosť kontaktu s&nbsp;manželkou a&nbsp;dcérou. Možno ste už aj bojovali a&nbsp;nevyšlo to, ale dva mesiace je neuveriteľný čas, pravidlá sa stále menia a&nbsp;viem, že na mnohých oddeleniach je možné za dodržania istých pravidiel (chápem, že sú v&nbsp;pohybe ako hviezdy) mať kontakt.

Bože, aké dôležité je mať kontakt! Ak to naozaj nepôjde, musíte mať kontakt tam, kde sa to dá. V&nbsp;rodine, so súrodencami, s&nbsp;rodičmi, priateľmi, so susedmi či s&nbsp;kolegami. Oprite sa o&nbsp;nich, je to aj ich skúška. Čo sa týka vašich detí, športujte spolu vonku, dohodnite pre ne jednu noc u&nbsp;starých rodičov alebo pozvite ich kamarátov pohrať sa k&nbsp;vám. V&nbsp;kontakte s&nbsp;deťmi to, čo dáme, získame späť dvakrát. Ja vám verím, Martin, že to vydržíte.