Andrea Heldová

Ignorujú, ak im niečo zakážem, ignorujú, ak im poviem, aby si upratali izbu. Čakám na to už niekoľko týždňov. Už som sa začala vyhrážať, že im všetok bordel dám do košov na smeti a&nbsp;povyhadzujem. Môžem to urobiť? Ako to robia ostatní rodičia, že ich deti poslúchajú? Kde som urobila chybu? To naozaj na deti funguje len bič a&nbsp;žiadny cukor? Mám začať kričať a&nbsp;byť zlá?

Svoje otázky posielajte na e-mailovú adresu redakcia@zivot.sk alebo nám píšte na poštovú adresu ŽIVOT, Bajkalská 19B, ROSUM, 832 15 Bratislava 3, heslo Odborníci radia.

Odborníci radia

Čo radí psychológ Mgr.&nbsp;Miroslav Zahumenský sa dozviete na ďalšej strane...

Dobrý deň, Emma, dali ste ťažkú otázku. Autorita rodiča sa vyvíja dlho, v&nbsp;podstate na nej pracujeme od narodenia detí, súvisí aj s&nbsp;druhým rodičom, s&nbsp;vašou osobnosťou, so schopnosťou držať hranice, neustupovať, byť láskavá a&nbsp;pevná a&nbsp;súvisí aj so schopnosťou jasne komunikovať svoje požiadavky, neutopiť ich v&nbsp;mori emócií, slov či balastu. Vyhadzovanie vecí by vás asi neuspokojilo. Skúste im jasne odkomunikovať, prečo potrebujete, aby izbu upratali. Môžete navrhnúť, že to spolu s&nbsp;nimi urobíte. Úplne vás chápem, bordel detí privádza do šialenstva mnoho rodičov. Kričanie je v&nbsp;poriadku, kričíme všetci. Je to výraz našej bezmocnosti. 

Pri dospievajúcich deťoch však kričanie nemá veľký efekt, väčšinou narušuje snahu dospievajúceho o&nbsp;rovnosť. Pubertálne deti sa snažia vytvoriť svoj nový systém, bojujú proti starému, rodičovskému. Potrebujú priestor, kde by si ho vyskúšali, prirodzene, s&nbsp;chybami. Nech deti skúsia navrhnúť, ako a&nbsp;dokedy popracujú na svojej izbe. Plus nech navrhnú dôsledky nedodržania zmluvy. Puberta detí je zaujímavé obdobie. Ako sa menia naše deti, meníme sa radikálne aj my. Autorita, ktorú sme si budovali od ich narodenia, sa mení na rešpektujúci vzťah rovnocenných ľudí. Naše domovy sú prvým kolbišťom, kde sa táto zmena skúša a&nbsp;väčšinou aj úspešne dovršuje.