Nemám veľa ľudí, ktorým by som sa zverovala so svojimi myšlienkami, snami, problémami. V práci som si začala rozumieť s kolegyňou, chodili sme spolu na obedy, začali sme sa rozprávať aj o osobných veciach. Všetko bolo v poriadku, až kým ma nepovýšili. Podrazila ma a začala proti mne intrigovať. Nikdy jej neodpustím. Je to správne? Trápi ma to.

Dana

Radí psychológ Mgr. Miroslav Zahumenský

Ľudia a odpúšťanie, to je nesmierne veľká a boľavá téma. Rozumiem vám. Niekomu to ide ľahko. Mávne rukou a na druhý deň ide do toho znovu, takmer znovuzrodený. Každý z nás má nejakú osobnú a rodinnú históriu a každý má nejakú osobnostnú výbavu. A tak potom rozdielne vnímame a spracovávame sklamania, zrady, emočnú bolesť, straty, blízkosť či dôveru. Neviem, aká je tá vaša, ale vy to viete. A preto si určite aj rozumiete.

Chuť potrestať niekoho, kto nás zradil, je prirodzená, tak ako je prirodzený v tejto situácii aj hnev, smútok či agresívne fantázie. Niekto to dokonca aj urobí, pomstí sa a potom s tým musí žiť. V našej kresťanskej kultúre sa považuje odpustenie za správnu cestu. Pre vás je zatiaľ správnou cestou neodpustenie. A s ním súvisiace trápenie. Odpustenie má najväčší dosah na toho, kto odpúšťa. Teda na vašu protivnú, intrigánsku kolegyňu nebude mať zásadný dosah.